Pápež sám je považovaný za „fanúšika" predkoncilovej omše a je o ňom všeobecne známe, že robí ústretové gestá voči zoskupeniam ako je Kňazské Bratsko Pia X. Tí, ktorí cirkev poznajú alebo sa o túto problematiku zaujímajú, vedia, o čom je reč.
Mám taký životný postoj a pocit, aby mal človek slobodu a možnosť voľby, a to najmä v cirkvi. Pre mňa to v praxi znamená, že ak existuje skupina veriacich, ktorá o latinské omše stojí a ktorá nájde kňaza ochotného tieto omše slúžiť, tak je to celkom OK. Mňa osobne táto liturgia neláka, ale „všetko v slobode" - ak iných áno, nech sa páči.
To, čomu ale vôbec nerozumiem, je postoj mnohých katolíkov - fanúšikov tejto liturgie. Zhromažďujú sa v rôznych skupinách a okolo rôznych webov, kde dokážu do neba vychváliť tridentskú liturgiu, ale tým istým dychom dokážu súčasnú zdehonestovať až na kosť. A tak sa máme šancu dozvedieť, že súčasná omša Pavla VI. je dielom slobodomurárov, protestantov a rôznych iných zákerných živlov, ktoré omšu zdeformovali do akejsi „protestantskej bohoslužby", odstránili z nej podstatné prvky a, podľa niektorých, tým dokonca zneplatnili vysluhovanie sviatostí. Súčasné pojatie liturgie ako spoločenstva, ktorému predsedá kňaz, ktorí stojí čelom k ľudu, ktorý sa zhromaždil okolo Slova a stola, je pre nich ťažko stráviteľné.
Takýchto skupín je hneď niekoľko. Tých, ktorí tvrdia, že súčasná Katolícka cirkev je odpadlíckou sektou a jej sviatosti sú neplatné (ako napr. na Slovensku tradiční katolíci s biskupom Oravcom na čele), neriešim. Takéto radikálne tvrdenia o slobodomurárskych omšiach ma však prekvapujú z úst ľudí, ktorí na jednej strane odmietajú súčasnú formu, na strane druhej však deklarujú vernosť Katolíckej cirkvi, pápežovi a iným hierarchom.
Mnoho z týchto ľudí na súčasnej omši vyrastalo. Ako pre mnohých iných katolíkov, aj pre nich bola vrcholom stretnutia s Kristom. Nerozumiem teda, kde sa tento chorý postoj berie, či títo veriaci zabúdajú na svoju osobnú skúsenosť stretnutia s Kristom práve v tejto liturgii a, ak už chceme byť skutočne katolícki, či necítia potrebu rešpektovať „tých, ktorým bol zverený poklad viery". Teda zodpovedných, ktorí cirkev vedú.
Áno, stávajú sa aj „omšové excesy", kedy snaha prispôsobiť sa dobe prekročí mieru dobrých mravov. Ale vyliať s vaničkou aj bábeno...
