Do p*ci - vulgarizmus, ako znak inteligencie ...

Pre vulgarizmy je príznačné, že sa pohybujú na okraji slovnej zásoby. Používajú sa výlučne v súkromných prejavoch hovorového štýlu. Vyjadrujeme nimi negatívny postojom k pomenúvanej veci alebo vlastnosti. Približujú sa k hanlivým slovám (slopať, skapať, žranica,...). Najtypickejšie vulgarizmy pochádzajú z oblasti spoločenského tabu.

V latinsko-slovenskom slovníku nájdeme pre výraz vulgus význam aj nízky ľud, dav, čvarga, bedač, zberba. Teda pôvod slova vulgárny je jasný. Ide však o to, prečo sa tieto slová vôbec používajú? Čo sa deje, keď ich používame? Možno privolávame zlého ducha. Privolávame ho na osobu, ktorú haníme, ale najmä na seba. Veriaci to chápe ako prítomnosť zlých síl, neveriaci by si mal uvedomiť, že svojím vyjadrením nevedomky zhoršuje momentálnu atmosféru medzi hovoriacimi. Môže ísť aj o prejav predstieranej drsnosti a mužnosti.

Akási náplasť na vlastný komplex menejcennosti. Ak odhliadneme od oboch pohľadov, je tu pohľad tretí: používaním vulgarizmov podstatne znižujeme kultúru svojej osobnosti najmä v očiach tých, ktorí svoj prejav takto nedehonestujú. Človek by neveril, ako môže ublížiť slovo, akú má moc. Vážme si preto slová a kultivujme svoj rodný jazyk, aby z našich úst vychádzala radosť, nie zlo a pokušenie.