Nikto nás nechce zamestnať
Sme problémom alebo len neprijaté etnikum v našom slovenskom národe ?
Sme malý národ, niekedy neprijatý vo väčšine. Každý nás berie za hrozbu v spoločnosti.
Pýtam sa sám seba a prechádza mojou hlavou veľký tok myšlienok, ktoré by som veľmi rád napísal. Žijeme v dobe, kedy zamestnanie je nevyhnutnou súčasťou celého bytia a života. Niektorí si nevedia predstaviť život bez zamestnania a nič nerobenia. No lenže, existuje problém ktorí spoločnosť nevidí. Myslím si že to je len mýtus,ktorý je veľmi oklieštený.
Odpoveď na to, či je pravda že nechceme pracovať,nájdete vo videu.
Existuje kopec rómskych vzorov, ktoré sú dôkazom toho, ako sa rómske etnikum vypracovalo, aj napriek zlých sociálnych podmienok. Našli si prácu a sú pýchou Rómov.
Nič nedokážeme ?
Svoj príbeh tu má aj Janette Mazíniová, vedúca oddelenia rozvoja práce s mládežou v IUVENTE a držiteľka viacerých novinárskych cien. Vyrastala v Novom Meste nad Váhom, v typických bytovkách, kde býva veľa Rómov pokope. Na základnej škole k nej dávali sedieť spolužiakov výhradne za trest, pokúsila sa vybieliť si pokožku Solvinou a soľou. Začala pracovať ako poistná poradkyňa, no keďže ľudia si „Rómku do bytu nepustia“, skúšala to inde, aj ako robotníčka. Napokon sa uchytila pri projektoch pre prácu s mládežou.
Medzi ďalšími sú speváčka Janka Sendreiová, fotograf Artúr Čonka, pracovníčka komunitného centra Irma Horváthová. Tiež Pavel Bryndzák, ktorý sa vo veku 28 rokov stal najmladším riaditeľom špeciálnych výchovných zariadení na Slovensku, alebo spevák Patrik Vrbovský (Rytmus).
