Sny nám aj ukazujú, akí vlastne v protiklade k tomu akým sa chceme zdať byť, v skutočnosti sme. Sny nie sú škodlivé, môžu byť síce nepríjemné, desivé, ťažko pochopiteľné, zdanlivo smiešne, ale nie škodlivé. Nepríjemné sny sa často objavujú vtedy, keď miernejším oznámeniam z nášho vnútra nevenujeme dostatočnú pozornosť. Sny sú malé, veľké symbolické a niekedy aj mytologicko-metaforické príbehy, strihané na mieru pre danného človeka v určitej situácii, ale existujú samozrejme aj výnimky. Používajú taký istý jazyk ako rozprávky, mýty a legendy. Ide o prirodzený, prírodný jav, ktorý predkladá psychické fakty a keďže zároveň sny aj aktivizujú genetické programy, to bude ten hlavný dôvod resp. vysvetlenie toho, prečo sa sny snívajú aj novorodencom ako aj zvieratám (dôkazov o tom je mnoho napríklad, keď sa sníva deťom o strašidlách, aj napriek tomu že o nich nepočuli alebo nikdy nevideli, čo je fascinujúce keď si uvedomíme ako sa ‘predstavy o zle’ resp. zlo samotné dá zdediť).
Sny majú obrovský význam pre utváranie pamäti a schopnosti sa učiť. Sny prebiehajú na úrovni ľubovoľného zmyslu. Teda nielen čo sa týka zraku, ale aj napr. chuti alebo čuchu. Sny vidia a vedia dopredu čo sa stane (každý nech si dosadí príklad za seba). Sny kladú ohromný dôraz na naše vzťahy s našimi najbližšími a blízkymi a veľakrát aj prekvapivo s osobami o ktorých by nás ani len nenapadlo v bdelom stave si čo i len spomenúť a už vôbec nie im venovať priestor. Je to tak z toho dôvodu, že sen nám nie vždy chce bezpodmienečne niečo povedať, keďže nepozná logiku, hodnoty alebo sociálnu adaptáciu vedomého života. Tak či onak, sny majú zmysel aj napriek tomu, že ich nie je možné prostredníctvom zmyslov reprodukovať a rozumom jednoznačne ich komplexnú (jednoduchosť!) pochopiť. Dôležité podľa mňa je aj ich správna interpretácia a som si istý, že pri opakovanom reprodukovaní alebo predčítavaní, dostanú vždy nový rozmer, poprípade zmysel. Niekedy treba na to čas…presne to, čo sen nemá.
Niekedy nám naši známi alebo účinkujúci v nich, dokážu pomôcť s tajomstvom zdanlivo ukrytým. Existuje však aj jeden citát ktorý hovorí, že logické vysvetlenie sna je s veľkou pravdepodobnosťou nepochopením snového posolstva. Podľa Freudových nevedomých inštinktov, ktoré sa skrývajú v primitívnom chaose, si každý hľadá cestu k vlastnému uspokojeniu, či už animálnym alebo amorálnym spôsobom (poprípade obidvoma naraz). Myslel tým napríklad prvotné inštinkty, ktoré nás motivujú od začiatku ľudstva, najmä pudy sebazáchovy, zachovanie rodu alebo branie života iným. Ale keďže sny sú aj istou inscenáciou vo fantazíjnej forme, do ktorej premietame aj svoje túžby a priania, skôr to vyzerá že priamo nevystupujú z týchto pudov, lebo keby to tak bolo, zrejme by sme sa prebúdzali zo svojich snov znepokojení svojím antisociálnym a tak trochu aj psychologicky škodlivým obsahom s pocitom viny (keď sa niekomu vo vašich snoch stane niečo zlé, väčšinou ste to vo sne nespôsobili vy a po zobudení ste radi že to bol len sen, kedže išlo o osobu najmilejšiu).
Málokto vie, že priemerne nás každú noc ‘navštívi’ asi 5 snov, väčšinu si z nich však nepamätáme. Sen nepozná ‘keďže‘, alebo ‘pretože‘. Má v (dis)pozícii len obrazy, pretože jeho jediná možnosť ako vyjadriť isté vzťahy je v tom, že ich časovo zaraďuje alebo mieša, keďže v sne môže príčina nasledovať až po následku. Práve preto sa zdajú negatívne pasáže a činy také šokujúce, pretože nezapadajú do deja a doslovne vyskakujú z rámca. Dôvod prečo sa tak dramaticky mieša minulosť s budúcnosťou bude asi preto, že počas sna je mozog vysoko aktívny, predovšetkým jeho energický potenciál stúpa vo veľkom mozgu, kde sa odvíja plánovanie budúcnosti a zároveň aj v hipokampuse, ktorý uchováva a vyvoláva vzpomienky. Je dokázané, že pri farebných snoch je energický potenciál niekoľkonásobne vyšší ako pri bdelom stave (osobne si čiernobiely sen napamätám, ale to bude asi kvôli zväčša zidealizovanom rannom pokuse o reprodukciu sna…). Sen si teda zaobchádza s časom ako sa mu zachce, v jednom okamihu môžu byť všetky časy naraz a keďže mnoho krát nevieme určiť čo v ňom bolo skôr a čo nasledovalo, tým nás zároveň upozorňuje na príčinné súvislosti a teda, že to čo predchádza – môže byť príčinou toho čo bude nasledovať.
Prístup ku snom ako takým sa odlišuje, tak ako aj z hľadiska dobového posunu ľudstva, tak isto aj v rámci rôznorodosti niektorých národov. Dodnes však existujú ľudia, ktorí im pripisujú veľkú vážnosť. Napríklad istí obyvatelia žijúci na Borneu a Papuy Novej-Guiney, berú zodpovednosť aj za to čo urobili vo sne keďže veria, že počas snívania sa duše sťahujú. Dokonca aj v Biblii sa dočítate, že cez sen sa zjavuje boh. Nevynechám ani antické Grécko, kde vykladanie snov bolo viac ako len povolaním, bola to vážená služba o ktorej sa vedelo, že je zároveň aj údelom. Dohromady postavili starovekí Gréci vyše 300 svätýň, ktoré slúžili aj ako dôležité mocensko-politické analytické centrá na interpretáciu snov resp. vôle bohov a v najznámejšom z nich, v orákulu v Delfách (ktoré zohralo kľúčovú úlohu pri víťaznom odvrátení útoku na Grécke štáty, viac v tomto článku), bol nad hlavným vchodom vytesaný výstižný nápis “Poznaj sám seba”. Príbeh z tejto doby hovorí sám za seba: istá prostitútka sa dozvedela o tom, že sa jednému mladíkovi o nej sníval vlhký sen, počas ktorého vyvrcholil. Zažalovala ho za to, že jej odmietol zaplatiť a sudca jej skutočne vyhovel a mladík jej musel zaplatiť. Peniaze si však nemohla zobrať, mohla sa však dotknúť len ich tieňa...
Sen má svoju vlastnú vôľu a realitu, alebo dovoľme si to nazvať akýmsi absolútnom, ktoré sa automaticky a holograficky premieta do projekcie ktorú prežívame neskôr v bdelom stave. Kto koho teda sníva? Odpoveď hľadajte sami. Vo väčšine snov je dej zhustený a niekedy nám ani to nepostačí na zapamätanie si ich. Sen predkladá informácie či už sú pravdivé alebo objektívne až tak nestranne, že aj keď sa v nich nachádzajú lži, si ich málokedy vieme uvedomiť. Ale zároveň sa určite aj vám stalo, že ste si počas snívania uvedomili, že sa práve nachádzate uprostred sna. Odhliadnuc od toho, sen nám sám ukáže, či sa približujeme sebe samým, alebo niekomu inému, alebo ináč povedané: pokúša sa napojiť na podstatu vlastného bytia, na čosi, čo nás vytvára, formuje a napĺňa. Sny si pre podobné indikátory berú na pomoc informácie z minulosti, ktoré majú súčasný obraz k danému problému alebo situácii. Lepšiemu zapamätaniu snov, alebo tiež k ich lepšej vnímavosti, napomáha práca s telom, vedomá a pozorná, ktorá podporuje vnímanie telových pocitov, napr. tanec, kung-fu, alebo tai chi a iné.
Cez deň bývajú sny väčšinou nazvime ich pre túto potrebu ’jemnejšie’, nebýva zvykom že poobedné ‘schrupnutia’ mávajú tie veľké sny a bude to hlavne tým, že behom dňa je spánok kratší a menej hlboký. Za veľký sen sa dá považovať taký, ktorý sa opakuje resp. neskoršie dopĺňa, alebo taký ktorý je vnímaný ako obzvlášť živý. Veľký sen má aj vedecký názov a to REM (Rapid Eye Movement) a teda ide o stav v ktorom počas snívania osoba vykazuje rýchly pohyb očí, ktoré sú pre túto fázu sna charakteristické. Práve pri takomto type snov sa nám snívajú najživšie sny a po prebudení si ich pamätáme oveľa lepšie ako tie ostatné. REM typ/fázu mávajú cicavce všeobecne, nejde teda o ľudské špecifikum. U novorodencov tvoria približne 50% spánku REM fázy, u mladistvých je to približne 20% a po dospelom veku sa ešte zmenšuje. Je dokázané, že počas tejto fázy spánku, oči sledujú snové dianie a pohyby očí môžu byť dokonca zladené s dianím vo sne, čo znamená že mozog nerozlišuje medzi vizuálnymi vnemami snov a bdenia. Každá fáza môže byť dlhšia ako tá predchádzajúca a tá posledná môže trvať aj 40 minút. Ďalšia vec ktorá je zaujímavá, trochu odbočím je, že muži sú menej citliví na spracovanie snových podnetov ako ženy. Ale asi pre obidve pohlavia sa totožne sny obtiažne uchopujú jazykom.
Čo znamená ‘rozumieť snom’ resp. čo si pod pojmom ‘rozumieť’ niekto predstavuje (či už je to niečo viac alebo menej), si musí odpovedať každý individuálne, keďže pre každého to môže znamenať niečo iné. Ale, viacerí budú súhlasiť so mnou, že nevyložený sen sa rovná neprečítanému listu. Z analýzy snov je možné, ako iste viete, veľa sa niečomu neprebádanému naučiť, pretože sny súvisia s rovinami psychiky, ktoré sú bohatšie ako rozum. Nech to znamená čo to znamená. Existujú aj mnohé civičenia, ktoré môžu pozmeniť, poprípade hravo prekrútiť nazeranie na to čo je alebo nie je reálne. Predstavte si, že váš sen je len poviedka a vy potrebujete na ňu krátky a výstižný názov. Čo tým vystihnete? Alebo skúste napríklad sa niekedy pozrieť na svoj aktívny deň, ako keby to bol sen a naopak, sen ktorý si dobre zapamätáte, skúste brať ako realitu. Alebo sa pokúste si predstaviť, že jednotlivé kúsky sna sú časti mozaiky, ktorá tvorí vašu bytosť – napríklad keď si predstavíte, že postavy vo sne, ako i zvieratá alebo veci, poprípade miesto deja, predstavujú časti vašej vlastnej podstaty, vašeho čistého Ja. Čo to urobí s vaším pohľadom na sen? Ak niekto sa usiluje mať hlbší osoh zo sna, je potrebné si zapisovať sny hneď po prebudení, alebo po dosnívaní (trebárs aj uprostred noci), je potrebné sa premôcť a zaznamenať, pretože je dosť pravdepodobné, že si ho nezapamätáte do rána, resp. ho prebije iný, ‘väčší’, čo z retrospektívneho hľadiska vôbec tak nemusí byť. Aj Einstein tvrdil, že pre jeho štúdium považoval túto pomôcku za nevyhnutnú, tak isto ako aj Niels Bohr, ktorý prostredníctvom sna –verte či nie- objavil štruktúru atómu. Ďalej, napríklad Cézarov vpád do Ríma bol inšpiravaný oveľa menším ‘prekročením Rubikonu‘ akoby sa mohlo zdať, keďže aj v tomto prípade išlo o neignorovanie vnuknutia malej myšlienky počas sna. Podobne Hannibalov plán prechodu Alpami na slonoch sa zrodil vo ‘fantasy’ sne.
Je potrebné však si zapísať príbeh ktorý sa odvíjal čo najpresnejšie, ale aj so zdanlivo malichernými detailami, ale i pocitmi, pretože mostom medzi snami a bežnou realitou je práve čo najpresnejšia pamäť, keďže pre sen je potrebné si vzpomenúť na svet v ktorom žijeme a naopak. Ale pozor! Rozum má tendenciu si sen vykladať po svojom, prispôsobovať si ho, dávať mu svôj vlastný význam a k tomuto procesu dochádza už vo chvíli, kedy si spomíname pri rozprávaní udalostí, alebo keď ho len zapisujeme. Na druhú stranu by bolo určite veľmi príjemné sa ‘úplne rozpustiť vo svojích snoch‘, avšak práca s nimi by sa nemala stať útekom pred svetom a práve preto sa nedoporučuje si zapisovať sny do denníka v ktorom by nebolo možné či už na papieri alebo podvedome, rozlišovať medzi snom a bdelosťou, ale by to všetko splynulo v jedno. Jedno je však isté, že čím viac sa človek venuje svojím snom sám alebo s inými, tým aktívnejší a zrozumiteľnejší bude jeho snový život.
Výsledkom práce so snom môže byť aj to, že ho budeme schopný použiť aj v praktickom živote, keďže je aj schodíkom do vnútra našej ‘duše‘, čo môže byť zároveň pre rozum ktorý rád moralizuje, úplne zložitý, prekvapivý a dokonca aj nepríjemne spoznávací výlet na nepopísané teritórium. Dať sa na takúto činnosť vyžaduje trpezlivosť, zapojenie intuície a pocitov. Približovať sa k nevedomiu je potrebné tak, aby nevedomé obsahy čo najviac obohacovali vedomie, resp. aby sa nezľakli a neušli cez okno, zatiaľ čo vy sa snažíte vylomiť dvere, obrazne povedané. Dôležitým pravidlom je nehodnotiť nasilu a meniť uhly pohľadu. Strnulosť a stereotyp je pri takomto type práce k sebapoznávaniu škodlivý. Nebezpečie spočíva v už uvedenom racionalizovaní snových obrazov, ako aj nesprávne stotožnenie sa s nimi. Pri práci so snami tiež netreba zabudnúť, že je kontraproduktívne preceňovať svoje vlastné Ja. Asi sa to nebude páčiť viacerým, že k lepšiemu pochopeniu snov je potrebné prijať akési nevedomie a odstup, alebo ináč povedané, niečo čo nás kompletne prevyšuje. Áno, nás hrdých ‘mäso-premýšľavcov’, evolučný vrchol...a pritom je to len začiatok cesty k spoznaniu možno nielen snov. Cesta z ktorej možno nie je návratu...dokonca aj vtedy keď celú teóriu naschvál zabudnete.
Prajem príjemné snívanie...
Touto cestou ďakujem Tomášovi B. za zapožičanie knihy “Jak porozumět svým snům“ od Vojtěcha Černého (Computer Press, 2001), z ktorej som čerpal všetky informácie použité v tomto texte - ktorý je vlastne skondenzovaná verzia knihy.
