Základným problémom priebežne financovaných dôchodkových systémov vo väčšine štátov je demografický vývoj. Pôrodnosť klesá nielen v EÚ, ale aj v krajinách akými sú napr. Čína a India, kde môžeme sledovať rapídny pokles v období 1955 – 2010 zo 6 detí pripadajúcich na jednu ženu na 2 (Čína) a 3 (India) deti. V roku 1990 bolo iba 9 % čínskej populácie vo veku nad 65 rokov, do roku 2030 sa tento podiel viac ako zdvojnásobí na hodnotu 22 %, čo spôsobí, že v Číne bude žiť viac ako štvrtina starých ľudí sveta. (Estelle, 2001)
Rovnaký trend klesajúcej pôrodnosti nasleduje aj Slovenská republika, kde sa počet narodených detí na jednu ženu za posledných 50 rokov znížil z 3,04 na 1,4 dieťaťa. V najbližších desaťročiach na Slovensku teda môžeme s istotou hovoriť o znížení počtu obyvateľov a intenzívnom populačnom starnutí. Pokles počtu obyvateľov je veľmi pravdepodobný, populačné starnutie nezvratné. Na zmenu týchto hlavných demografických trendov je možné pomýšľať až po roku 2060, keď silné populačné ročníky narodené v 2. polovici 20. storočia prestanú ovplyvňovať vekovú štruktúru obyvateľstva. Podľa stredného scenára najnovšej prognózy by sa mal v období 2017 – 2060 počet obyvateľov SR znížiť o viac ako 308 tisíc osôb, resp. 5,7 %, priemerný vek obyvateľstva by za rovnaké obdobie mal vzrásť o 7 rokov, resp. 17,2 %. Ide o významné zmeny, ktoré budú mať závažné dopady na dôchodkový systém, ale aj celú spoločnosť. (Slovenská štatistika a demografia, 2019, s. 5)
Ďalším problémom pre PAYG dôchodkový systém bude aj predlžujúca sa dĺžka života. Problém pre systém nebude iba ten, že prispievateľov do systému bude menej a poberateľov zo systému bude viac, ale súčasne poberatelia budú v systéme dlhší časový horizont. Rovnaký problém eviduje Nemecko, ktoré pri prognóze na rok 2060 identifikovalo ako najväčší problém nielen zvýšený počet dôchodcov, ale aj ich dlhší pobyt na dôchodku. (Fenge, 2018)
V skupine obyvateľov vo veku 20 – 64 rokov sa v období 2017 – 2060 očakáva zníženie počtu z necelých 3,5 mil. osôb na zhruba 2,5 mil. osôb, čo znamená celkový úbytok 960 tisíc osôb, resp. 28 %. Počet obyvateľov vo veku 20 – 64 rokov sa bude najvýraznejšie znižovať od roku 2039 až do roku 2064, kedy budú postupne do poproduktívneho veku vstupovať osoby najpočetnejších vekových skupín, teda dnešní 30 až 45 roční. Podľa údajov štatistického úradu sú početnosti v týchto vekových skupinách rozdelených po jednom roku 81 311 až 92 361 osôb. Pre porovnanie početnosti v skupinách od 0 do 22 rokov sú 51 157 až 60 443 ľudí. (Slovenská štatistika a demografia, 2019, s. 7)
Nepriaznivý, klesajúci trend medzi ekonomicky aktívnym obyvateľstvom a dôchodcami sa zmení až po roku 2064, kedy silné populačné ročníky postupne prestanú ovplyvňovať vekovú štruktúru obyvateľstva. (Slovenská štatistika a demografia, 2019, s. 8-9)
Fakt, že systém je neudržateľný nepriamo potvrdilo aj Ministerstvo, ktoré zvyšuje takzvanú efektívnu odvodovú sadzbu. Táto sadzba hovorí o potrebnej výške odvodov na to, aby boli pokryté výdavky na dôchodky. V ekonomicky najlepšom roku 2019 bola táto sadzba vypočítaná na 22,7 % (dnes je platených 18 %) a súčasne sa predpokladá, že bude rásť až na 40 %. Na zlepšenie demografického vývoja sa musí zamerať štát, ktorý musí urobiť opatrenia smerujúce k vyššej pôrodnosti, nižšej emigrácii z krajiny, poprípade vyššej imigrácii do krajiny.
Zhoršenie udržateľnosti slovenského dôchodkového systému v minulosti
Iba deväť rokov po zavedení dôchodkového systému stojaceho na troch pilieroch z roku 2003 bolo potrebné zrealizovať ďalšiu dôchodkovú reformu. Výdavky na dôchodky pri nezmenenom systéme na rok 2060 boli predikované na 13,2 % HDP, preto v roku 2012 (s účinnosťou od 2017) boli prijaté opatrenia ako predlžovanie dôchodkového veku (z pôvodných 62 rokov) naviazaného na predpokladanú dĺžku života na dôchodku, znížená bola aj valorizácia dôchodkov. Aj vďaka týmto opatreniam sa predikcia na rok 2060 znížila na 9,5 % HDP. Pre predstavu, táto úspora sa rovná výdavkom na školstvo v roku 2017. (Dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému ohrozili zákony, upozorňujú odborníci, 2019)
Aktuálne zhoršenie udržateľnosti dôchodkového systému
IFP pri Ministerstve financií SR projekciou výdavkov na dôchodky upozorňuje, že udržateľnosť dôchodkového systému je horšia ako z doby pred reformou v roku 2012. Pracovná skupina pre starnutie obyvateľstva Európskej komisie stanovila výdavky na dôchodky pre Slovensko na rok 2060 na 13,9 % HDP. Táto predikcia sa ešte zhorší, vzhľadom na to, že nadobudol platnosť zákon o 13. dôchodku. (Prognóza udržateľnosti dôchodkového systému sa zhoršila, 2020)
IFP ďalej predpokladá, že príjmy dôchodkového systému by mali pokryť len polovicu jeho výdavkov v roku 2070. Pre lepšiu predstavu môžeme povedať, že sa tak vytvorí deficit vo výške celkových výdavkov na zdravotníctvo. Deficit dôchodkového systému by mal tak stúpnuť z 1,6 % HDP na 6,9 % HDP. Tento nárast nie je spôsobený len starnutím obyvateľstva, ale aj politickými opatreniami prijatými v minulom roku. (Prognóza udržateľnosti dôchodkového systému sa zhoršila, 2020)
Legislatíva môže priamo či nepriamo ovplyvňovať dôchodkový systém a jeho udržateľnosť. V poslednom volebnom období sme si mohli všimnúť päť základných zmien v dôchodkovom systéme, ktoré zhoršujú udržateľnosť:
Predlžovanie veku - zrušenie predlžovania veku odchodu do dôchodku vzhľadom na zvyšujúcu sa strednú dĺžku života. Dôchodkový vek sa ustáli na 64 rokoch v roku 2030 (s výnimkou pre matky).
Minimálny dôchodok - zvýšenie výšky minimálneho dôchodku, tento je naviazaný na priemernú mzdu – 33 % z hrubej priemernej mzdy, čo predstavuje 334,30 € pri 30 rokoch dôchodkového poistenia, suma minimálneho dôchodku stúpa až na 441,50 € pri 50 a viac rokoch dôchodkového poistenia. (Minimálny dôchodok, 2020)
Dôchodkový vek - zníženie veku odchodu do dôchodku matkám o 0,5 roka na jedno dieťa, maximálne uplatniteľné na tri deti.
Vianočný príspevok – zdvojnásobenie tohto príspevku.
13. dôchodok – zavedenie 13. dôchodku je zmena, ktorá znižuje udržateľnosť, keďže dopad na rozpočet Sociálnej poisťovne sa vyčísľuje na 442,2 miliónov eur ročne. Zavedený 13. dôchodku bude vyplácaný v decembri, vo výške 460,40 €.
