Ráno, rezkým krokom a plný energie sme išli na stanicu horskej električky v Tatranskej Lomnici, aby sme sa odviezli do Starého Smokovca.
Našli sme ju bez veľkých problémov a pre tých, čo by pochybovali sme nahodili ešte jednu pózu na odchod.
Ehmm...pán sprievodca. Lístok? To mi nikto nepovedal...
Áno, áno, poprvýkrát sa na fotke objevuje fotograf.
V Starom Smokovci sme odklusali hneď blízko stanice na Hrebienok, kde nás čakala prvá informačná tabuľa, údávajúca čas do cieľa 5 hodín. Ideme na to!
Kopec z dieľky vyzerá na úplnú pohodku...
Po prvých 45 minútach prichádzame na rázcestie. Pokračujeme ďaľej na vrchol, aj keď sme ešte iba v pásme lesov, podľa odhadovaného času máme nádskok 15 minút.
Ha há! začiatok pásma kosodreviny a pekná vyhliadka smerom k Lomnickému štítu (v pozadí).
...a pohľad smerom hore... :-(
Pásmo kosodreviny sa pominulo a letný dážď a najbližšie dve hodiny na nás už zízali iba holé skaly.
Ahóóój! a pekný víkend :-)
Hrebienok. Z dola to vyzerá "jemnejšie".
A sme na vrchole!
What up nigga?!
Slovensko, milujem ťa!
zľava - mishik, dushan a dj maťo
Riedky vzduch naozaj nemôže ublížiť.
Tááák, ešte dva kroky dozadu a budem ťa mať v zábere celého.
Tie kamene boli vážne nepríjemné :-(
Za takéto pohľady to "utrpenie" však rozhodne stojí.
Sladká odmena. Z Hrebienka sme sa spustili do Starého Smokovca kolobežkami. Odporúčam každému.
Výlet sa vydaril. Všetci sme sa vrátili živý a zdravý. Tie malé ranky a pľuzgiere, ktoré sa na nás nalepili počas cesty, stáli za to úsilie, opäť raz dosiahnuť vrchol. Ten vzduch, ten výhľad, to ticho, tá príroda, ten pocit, že ste tam iba vy a hora...ak slovák nepozná Tatry, nemá právo chodiť na dovolenky k moru.
