Ráno písal ešte jeden potenciálny člen, že bohužiaľ nepríde, na čo sme mu svorne odpovedali ako z knižky Lanca, ktorý píše že bajkovať sa má "za každého počasia"!
Zraz 9:30 na 5tržalskej hrádzi hneď za Prístavným mostom. Finálne zloženie mishik a dushan. Už po prvých kilometroch sme boli prekvapený, kde sú všetky tie komerčné baby, o ktorých kažý hovorí. No nič. Iba hnusne silný protivietor a prázdne bufety.
Po úvodnej etape sme dorazili do Čunova. Pár propagačných fotoz a...
...prvá vážna zastávka na dočerpanie síl vo Vojke. Kofolka nás vzpružila a jemný dážď naladil negatívnou energiou do ďalšej jazdy. Problém sme mali aj s dopravným značením, hlavne v tej hustej premávke sme sa nevedeli rýchlo zorientovať.
Gabčíkovo v dohľadne...
...ale aj pohľad reality, ktorý dnes konzumnú spoločnosť nezaujíma.
Ešte tesne pred cieľom malé hrátky s fotoaparátom na tému "Podaj mi plavebnú komoru".
Huráááá. Vodné dielo Gabčíkovo.
Na stôô, kde sme si priniesli kofolku na nás čakali dva dvadsaťhalierniky, dnes už neplatné mince. Náhoda či znamenie?
Po preštudovaní podrobnej mapy som zistil...
...že tudy cesta nevede.
Po tom, čo som preletel cez zábradlie dushan začal ako zmyslov zbavený kopať do môjho bicykla.
...a ešte jeden americký záber.
Cestou naspäť sme sa dozvedeli, že vlastne vodné dielo Gabčíkovov je venované občanom Slovenska, ktorí počas maďarskej okupácie položili životy za suverenitu Slovenska. Česť ich pamiatke.
Netradičnej šachovej partičke dushan nikdy neodolá.
Cestu s5 sme vybrali jednoznačne podľa navigačných tabúľ, aby sme náhodou nezablúdili.
Slávnostný obed pár kilometrov pred domovom.
Záverom: Celý výlet sa obišiel bez strát na životoch, preto ho hodnotím ako úspešný. Verím, že tento príspevok prispeje k celosvetovému mieru a spravodlivosti a vyrieši globálne oteplovanie.
