Nemám talent
Talent na jazyky podľa mojej laickej predstavy spočíva v ľahkom osvojení si cudzích slov až do formy ich aktívneho používania („raz počujem a hneď použijem") a vo zvládnutí porozumenia bežnej hovorovej reči ľahko a rýchlo.
Prečo si myslím, že nemám talent? V prvom rade preto, že na osvojenie si slovnej zásoby a gramatických pravidiel potrebujem dosť času a cvičenia. Vôbec to nejde tak ľahko, ako to vyzerá navonok. Cudzí človek totiž nevidí, aké množstvo snahy a času bolo do štúdia investované. Vidí len výsledok. A ten môže vyzerať veľmi pôsobivo - zvlášť pre tých, ktorí si zatiaľ skôr len želajú dostať sa na takú úroveň zvládnutia jazyka alebo sa len nestotožňujú s hodnotením, že už sú na tom tiež dobre.
Počet jazykov, čo zvládam na hovorovej úrovni, tiež pôsobí pre mnohých impozantne. Tu si však treba uvedomiť jednoduchý fakt, že po zvládnutí jedného jazyka sa ďalší učí každému ľahšie a s každým ďalším vyštudovaným je to ešte ľahšie. Zvlášť, ak sa učíme relatívne príbuzné jazyky, ktoré sa konštrukciou podobajú a mnohé moderné slová sa v nich s malými obmenami opakujú. Napríklad pri štúdiu španielčiny v poslednom období mi veľmi pomáha dlho a hojne používaná angličtina a ešte viac dávnejšie študovaná francúzština.
Veľký význam však má aj vybudovanie si užitočných návykov pri prvom cudzom jazyku ako napr. „nehanblivosť" opýtať sa, ak som nerozumel, schopnosť opísať inými slovami, keď nám chýba vhodný výraz a pod.
Sebadisciplína je základom
Vzhľadom na to, že hlavný cieľ môjho pobytu v Španielsku nie je poznávanie novej kultúry a nového jazyka, ale profesionálny rozvoj, štúdium španielčiny je pre mňa len doplnok pre príjemnejší a zaujímavejší pobyt. Aj preto som sa rozhodol neinvestovať financie a čas do návštevy kurzu, ale študujem z učebnice pre samoukov - vlastným tempom a podľa pracovného vyťaženia.
Pochopiteľne dôležitým doplnkom tohto prístupu je komunikácia s ľuďmi naokolo, čo poskytuje zvukovú stránku štúdia. Nie je to však najdôležitejšie, ako si mnohí myslia. Možno to platí pre tých s talentom. Samotné vystavenie sa pôsobeniu cudzej krajiny však ani zďaleka nestačí. Jednak nás bežné používanie jazyka s ľuďmi v okolí nemusí naučiť to, čo chceme (spisovný jazyk a bohatšiu slovnú zásobu, než len „pouličnú"), jednak je pre človeka prirodzené hľadať cesty ľahšieho odporu, a keď veľa nerozumieme, tak sa rozhovorom s miestnymi vyhýbame. Nehovoriac o tom, že často nejde Slováčisko z rodnej hrudy do sveta sám, a potom viac komunikuje s krajanmi ako s miestnymi.
Najdôležitejší základ úspechu je sebadisciplína. Nech už nám to slovo akokoľvek nevonia, je to žiaľ alebo našťastie tak. Našťastie preto, lebo na sebadisciplínu nepotrebujeme nikoho iného. Závisí len a jedine od nás. Kto ju má vybudovanú, ten si už efektívne cesty na rýchle napredovanie nájde, a to nielen v štúdiu jazyka, ale hocikde.
Napríklad sadnúť si k tomu každý deň. Aspoň na chvíľu. Pätnásť minút denne dá viac ako dve hodiny raz za týždeň. Ja som napríklad v prvý mesiac pobytu, keď som mal na to ešte viac času zvládol zhruba 2 lekcie učebnice za tri dni. Teraz mi to už pripadá ako rýchlosť z ríše snov, no stále sa snažím každý deň venovať aspoň čas pri raňajkách učeniu novej slovnej zásoby. Tento dril sa postupne vracia pri rozhovoroch s miestnymi, ale aj pri čítaní novín a orientácii v priestore plnom španielskeho textu, a tým sa vytvárajú atraktívnejšie príležitosti na komunikáciu.
Slovná zásoba
Slovná zásoba je asi najtvrdší oriešok, preto pomáhajú rôzne pomôcky. Z tradičných, čo ma naučili ešte v socialistickom detstve (táto forma je pre väčšinu súčasných detí už asi neatraktívna), je to vypisovanie si slov z učebnice do veľkého zošita (čo prejde rukou, to sa silnejšie a presnejšie zapíše do hlavy) a „nekonečné" opakovanie si vypísaných slov každý deň, až kým ich neviem povedať ľahko (akoby povedala moja mama: „treba ich sypať z rukáva").
Rýchlosti osvojenia pomáha pestrosť prostriedkov a tvorivosť. Napríklad si môžeme podčiarkovať neznáme slová v informačných a reklamných letákoch (a nájsť ich význam), či vypisovať si dôležité nové slová (zvyčajne nejako spolu súvisiace) na malé lístky a umiestniť ich na často navštevované miesta. Tak v poslednom čase bojujem s tvarmi minulého času nepravidelných slovies. Ak si ideme kúpiť bicykel, môžeme si ho vopred nakresliť na list papiera a napísať slová k jednotlivým častiam, pričom čím netradičnejšie tie slová umiestnime, tým si to náš mozog lepšie zapamätá. Ak sa chceme čoskoro „jazykovo vyznať" v kuchyni, môžeme si časti nábytku olepiť ich názvami a na chladničku či skrinku napísať zoznam potravín a riadu, čo obsahujú. Taktiež viacslovné frázy namiesto individuálnych slov v neskoršej fáze sa lepšie pamätajú.
Porozumenie a vyjadrovanie sa
Tu pomôže k rýchlejšiemu pokroku najmä vhodne zvolený prístup. V prvom rade zmieriť sa s tým, že nerozumieme všetkým slovám, ale v prijímanej správe nám stačí význam kľúčových slov. Pri čítaní cudzieho textu sa tak ľahšie napreduje a človek nestráca motiváciu pri listovaní v slovníku. Pri počúvaní hovoriaceho sa vyplatia doplnkové otázky alebo žiadosti o zopakovanie. V cudzej krajine sa tiež často stáva, že sme v skupine ľudí, ktorí hovoria plynule miestnym jazykom, a teda sme izolovaní od rozhovoru. Tu treba byť drzejší a dobiedzavými otázkami sa pýtať na to, čomu sme nerozumeli.
Pri vyjadrovaní treba hodiť za hlavu pocit menejcennosti a vážnosti robenia chýb. Čím skôr sa zmierime s tým, že naše vyjadrovanie (hlavne spočiatku) vyzerá kostrbato, tým rýchlejšie sa stane vyjadrovanie plynulejším. Ak je to navyše podložené dôkladnou znalosťou pravidiel a slovnej zásoby jazyka, po vypovedaní viet si často hneď uvedomíme, kde sme spravili chybu a ako to malo byť správne. Tu je lepšie neopravovať sa - však nabudúce to už bude bez tej chyby.
Záverom
Ak sa práve boríte s nejakým cudzím jazykom a máte pocit, že ste najneschopnejší/ia študent(ka), tak nezúfajte. Aj ja som mal ten pocit v začiatkoch, než som si vybudoval nejaký systém. A stále sa snažím si ho vylepšovať, aby som zvládol nový jazyk rýchlejšie. Naopak, budem rád, ak vám tento príspevok dodá inšpiráciu do ďalšieho štúdia, na ktorého konci bude iste veľmi veľa príjemných pocitov. Všetky dobre zvládnuté cudzie jazyky rozširujú možnosti a ponúkajú pestrejší život v súlade s heslom, ktoré mi ako malému žiačikovi okolie vtĺkalo do hlavy: Koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom.
A aby ste si nemysleli, že som taký vzorný študent... to, čo som tu popísal, sú veci, ktoré poznám, prípadne som si ich už vyskúšal, no vždy sú rezervy. Aj za takého prístupu sa však dá za 4 mesiace dostať z nuly do stavu, že bežnú konverzáciu človek celkom zvláda. Ale dosť bolo chválenia sa... idem si popísať zopár lístočkov na skrinky...
