Dvanásť dní s Kataristami

Takú netradičnú návštevu cez Klub pohostinnosti som ešte nemal. Začiatkom mája mi životnú dráhu skrížili šiesti Kataristi.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Nezvyčajná návšteva

Bola to veľmi nezvyčajná návšteva na pomery ubytovacích sietí – od začiatku. Po prvý raz v histórii, čo poskytujem ubytovanie (viď Pohosti a nechaj sa pohostiť), ma oslovili namiesto e-mailu cez mobil. Ženský hlas začal na mňa po španielsky a dokonale ma zaskočil v pokoji počítačového laboratória. Keďže konverzácia po španielsky po telefóne mi ešte robí problémy, skúsil som preladiť do pre mňa zabehnutejšieho jazyka. Cez francúzštinu sme sa napokon dostali k... ruštine.

Prikvitli k nám na druhý deň večer. Traja Rusi, dvaja Moldavci a jedna Španielka (traja muži a tri ženy, no z toho ani jeden partnerský pár), vekovo snáď až na jedného všetci starší odo mňa. Netradičný ľahký odev, u pánov niečo podobné ľudovému kroju, mi už vo dverách naznačil, že toto bude ešte zaujímavejšie než som tušil. Rozložený stôl s deviatimi stoličkami zabral úplne celú kuchyňu a pred jedenástou večer začala naozajstná hostina vo veľkom štýle. Zoznamovačka prebiehala trojjazyčne, pričom vo všetkých troch jazykoch dokázal komunikovať plynule snáď len Moldavec German, aj keď prekladateľskú iniciatívu medzi ruštinou a angličtinou prenechal mne. Konečne som sa dozvedel, že hostia zavítali do Zaragozy na 11-dňovú výstavu ezoteriky, aby predstavili svoje náboženstvo alebo presnejšie svoj spôsob života.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V súlade s ním hľadali ubytovanie, ktoré by bolo zadarmo. Predstava hostenia 6 ľudí tak dlho bola aj na moje skúsenosti pomerne odvážna a s mojím vtedy sotva týždňovým čínskym spolubývajúcim som o tom hovoril radšej veľmi pomaly a opatrne. Levid je síce otvorený a ohromne učenlivý, a moje skúsenosti z hostenia ho už predtým zaujali, predsa len však by sa patrilo na prvú skúsenosť mať menšie sústo.

Tým mala byť návšteva Holanďana Davida, ktorý sa po ročnej ceste po celom svete vracal domov, aby po ukončení vysokej školy začal pracovný život. Ohlásil sa mi 2-3 týždne vopred a všetko bolo nachystané na jeho 3-dňový pobyt, začínajúci v ten istý večer. No keďže som nemal silu odmietnuť aj druhú, náhlu žiadosť, napokon nás bolo v byte trikrát viac a David sa musel namiesto voľnej izby s posteľou uspokojiť s miestom na zemi v mojom útočisku. Miesta bolo pre všetkých dosť, horšie to už bolo s kúpeľňovou synchronizáciou či s hlukom - odrazu som zistil, ako zreteľne počuť tečúcu vodu v prívodných trúbkach aj na druhej strane bytu - keď ňou hostia pozvoľna pretŕhali môj sladký sen nad ránom. Po drobných úpravách sme však napokon našli vhodný spôsob koexistencie a keď po 5 dňoch zostali zo 6 netradičných hostí len Nadežda s Alexandrou, život sa dostal takmer do normálu.

SkryťVypnúť reklamu

Katarizmus v praxi

Hneď na druhý deň som sa na internete poinformoval o katarizme aj z iného zdroja. Ba kdesi som vyhrabal aj videonahrávku asi 10-minútovej televíznej besedy z februára tohto roku, ktorej obidvoch hostí, Germana s Mariou Solar, som už poznal naživo. Relevantné informácie si isto radi vyhľadáte sami podľa záujmu. Najpraktickejšie je začať asi vo Wikipédii.

Katarizmus je spôsob života, ktorého kľúčovými pojmami sú čistota, láska a duchovnosť. Nemá to nič spoločné so známou arabskou krajinou. Je to stará kultúra (tuším nám tvrdili, že ešte staršia ako kresťanstvo), pochádzajúca údajne už od starých Slovanov, ktorí ju priniesli z Ázie. V stredoveku, keď sa katarizmus rozmáhal v Európe, postihla vyznavačov vo Francúzsku katolícka inkvizícia. Napriek nej Kataristi prežili dodnes.

SkryťVypnúť reklamu

Keď si odmyslím rozprávky o Márii Magdaléne, svätom gráli a ďalšie, ku ktorým nemám vytvorený vzťah ani v iných náboženstvách, inšpiratívne bolo pozorovať a baviť sa o ich štýle života, z ktorého hodnú časť už poznám a čo-to robím aj ja vďaka iným inšpiratívnym ľuďom z minulosti.

Hlavným jedlom, a to aj na raňajky, bol pre týchto ľudí šalát z čerstvej zeleniny s trochou olivového oleja a citrónovou šťavou, zväčša doplnený čerstvo uvarenými cestovinami alebo kuskusom. Muselo to byť čerstvé, nemali radi odložené v chladničke. Keď som im pre uvítaciu večeru navaril takmer kilo špagiet a väčšina z nich zostala v hrnci, pretože si nečakane priniesli so sebou množstvo potravín, včítane koláča z pšeničných klíčkov, a spolu sme spravili „horu“ šalátu, tak v ďalších dňoch už o moje (musím žiaľ pripustiť, že trošku rozvarené) špagety s vlastnou domácou omáčkou nikto nejavil záujem. Keďže však som od detstva naučený nevyhadzovať podľa možnosti nijaké jedlo, tobôž nie vlastný výtvor, tak som sa radšej zaťal a ešte o dva dni sme dojedali zvyšky môjho výtvoru aj s Davidom. Neva, chutilo mi aj vtedy. A irónia bola, že kým ja som jedol staré z mikrovlnky, oni si navarili paralelne čerstvé špagety...

SkryťVypnúť reklamu

Okrem šalátu bol najčastejšou potravinou med na suchý chlieb ako zákusok, občas trocha ovocia. Keď si chystali obložené chlebíky na výstavu, namiesto masla či margarínu používali výhradne olivový olej. Nemusím azda pripomínať, že mäso bolo úplne mimo hry a otvorenú fľašu červeného na privítanie sme s Davidom a Levidom dopíjali v ďalších dňoch – matne si spomínam, že to až na dvoch ochutnávačov všetci odmietli. Napriek uvedenému ma zaujalo, že nepreferovali celozrnné cestoviny a chlieb, ba dokonca si priniesli množstvo bieleho domáceho chleba, ktorý konzumovali suchý ešte aj po desiatich dňoch. Vraj hlavne vďaka tomu, že bol darovaný a domáci.

Čistota nielen v jedle, ale aj v konaní. Každé jedlo pre toľko ľudí bola veľká udalosť – nielen za stolom, ale aj v príprave, kedy kuchyňa vyzerala ako po bombardovacom nálete. Ak ste však náhodou celý proces prespali, nemuseli ste ani vedieť, že niečo bolo – kuchyňu nechali po sebe čistejšiu, než ju prebrali.

Nekonečný rešpekt a pozitívny prístup demonštrovali neustále, no to už v solídnej miere poznám aj z iného prostredia (dobrovoľnej práce). Už menej sa mi však páčilo poukazovanie na nepriateľov, či už v príbehoch z histórie alebo pri vysvetľovaní súčasných udalostí. Napríklad na výstave bolo vraj dosť málo návštevníkov a vinili za to organizátora, ktorým vraj bola nejaká organizácia katolíckej cirkvi – „Chceli si splniť povinnosť, tak zorganizovali výstavu, ale moc ju nepropagovali, lebo je to ich konkurencia.“ A celkom ma dorazil Melchysedek, asi najstarší člen výpravy a akýsi duchovný vodca (ktorý vraj mimochodom precestoval krížom cez celé Rusko na žigulíku úplne zadarmo – o benzín vždy požiadal dobrých ľudí), keď prehlásil, že po uliciach Zaragozy sa pohybujúci dôchodcovia sú miestni tajní agenti, ktorí všetko sledujú a potom referujú.

Na jednej strane som si spomenul na poukazovanie na triedneho nepriateľa u nás pred 20 rokmi, na strane druhej je fakt, že som nikde na internete nenašiel zmienku o konaní tejto výstavy, ani na web stránkach týkajúcich sa Zaragozy. Nečudoval by som sa prvému tvrdeniu, lebo pokiaľ ide o vieru (nielen náboženskú ale v hocičo, napr. stravovacie návyky, ekológia), v tom asi väčšina populácie asi všade nie je natoľko vyspelá, aby bez problémov tolerovala iný (konkurenčný) názor. Veď si stačí len uvedomiť, ako ľahko ľudia hneď niečo výrazne nezvyčajné onálepkujú pojmom sekta a tým pre nich ďalšie poznávanie do hĺbky končí. Čo je pravdy na ďalších názoroch, sa neodvážim posúdiť.

Inak treba povedať, že viaceré debaty boli pomerne obrodzujúce, často dopĺňajúce moje doterajšie pozorovania, a aj keď často večerali na môj vkus príliš neskoro, rád som si pri nich aspoň posedel a prebral zaujímavé témy. Aj bez Levida, ktorý sa väčšinou zbalil do izby. Možno keby vedel po rusky, tak zostane ako ja. Ak je z môjho textu cítiť mierne ironizovanie, tak je to skôr preto, že ma to k nemu zvádza vždy, keď opisujem nové kultúrne zážitky. Celkový dojem z návštevy však mám isto pozitívny. A ak vyjde čas, zájdem navštíviť ich sídlo v okolí katalánskej Girony, blízko hranice s Francúzskom, a možno aj do katarských hradov za ňou.

Na oblievanie ľadovou vodou v dvadsaťstupňovom mraze síce zatiaľ neašpirujem, hoci pomyslenie, ako sa mi krásne prečisťujú póry a uvoľňuje negatívna energia, mi už uľahčuje ranné studené sprchy. Taktiež viacdňové hladovkové kúry výhradne kvôli očiste svojho ducha zostávajú zatiaľ skôr v polohe neveľkej zvedavosti, 24-dňová hladovka z času na čas mi snáď zatiaľ postačí, zdravotne i duchovne.

Nuž bola to veľmi zaujímavá návšteva. Pre niekoho, kto nemá vybudovanú dostatočnú toleranciu, by bola isto dosť kontroverzná. No možno to brať ako test, čo zvládneme a kde až sú naše limity – fyzické i duchovné. Ako pružne dokážeme zareagovať na nečakanú žiadosť s obmedzením svojho životného priestoru, či do akej hĺbky sa dokážeme baviť o niečom, čo sa na internete označuje ako sekta a z čoho sa väčšina ľudí skôr vysmieva. A verím, že ma obohatila tak, ako kopa iných stretnutí cez ubytovacie siete predtým.

A nielen mňa. Levid vraj vďaka nim jedol čerstvú zeleninu po prvý raz (v Číne zeleninu zásadne varia, lebo ju zbavujú škodlivých látok, ktoré sú vraj všade). Po troch dňoch si ju už pýtal sám. Učenlivý chlapec...

Nuž a aj u mňa... odkedy odišli, tak mi chlieb s maslom a lekvárom pripadá na raňajky akýsi málo zdravý.

Michal Žarnay

Michal Žarnay

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Dosiaľ hlavne učiteľ dospelých ľudí a občiansky aktivista. Píšem o tom, na čo práve najviac myslím. Zoznam autorových rubrík:  SpoločnosťŠpanielskoNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

50 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

42 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
SkryťZatvoriť reklamu