Na popud kamaráta som si prečítal článok Čo môže očakávať Slovensko od finančnej krízy v roku 2009? na www.badatel.sk. Kým možno mnohí ľudia sú už pri jeho čítaní v depresii, mňa ponechal pokojným. Prečo?
Pretože uvedené javy som pochopil už pred pár rokmi po prečítaní kníh ako Bernard Lietaer: Budúcnosť peňazí či David C. Korten: Keď korporácie vládnu svetu alebo množstva článkov na weboch ako www.changenet.sk alebo www.paradigma.sk. Že nejde iba o ovplyvňovanie svojej mienky preferovaným prúdom názorov, mi dokazuje vnímanie každodennej reality na Slovensku, v Španielsku, Nemecku, Dánsku, Rusku, Číne, Bulharsku, či na Ukrajine, ak mám menovať iba krajiny navštívené za posledné dva roky na viac ako pár dní. Ba čo viac stretnutia a rozhovory s mladými i staršími ľuďmi aj z ďalších krajín mi neustále potvrdzujú, že s našou spoločnosťou (celosvetovo) to ide z kopca - príliš veľa nezdravých trendov ju ženie do ťažkých časov. Nie iba finančne, ale najmä spoločensky, ekologicky a hodnotovo.
Popisovanie stavu - to prenechám iným. Ani zaručenú prognózu vlastnú nemám. Chcem len napísať, prečo som pokojný. Preto, lebo som si vybral zamestnanie, ktoré má a bude mať aj v čase krízy zmysel. Preto, lebo som získal skúsenosti v rôznych oblastiach a aj keby mi nebodaj krachlo moje súčasné miesto, tak mám v talóne zopár ďalších možností, ako sa uživiť. Preto, lebo sa dohovorím a som schopný vzdelávať nielen v slovenčine či angličtine. Preto, lebo už dávno ma správy v médiách, politika, reklama a konzumnosť nevyvádzajú z miery a myslím si o nich svoje. Preto, lebo si dokážem doma všeličo opraviť aj sám (pokiaľ nejde o čiernu skrinku plnú miniatúrnej elektroniky) a ani hrabanie sa v hline na záhrade mi nevadí. Preto, lebo som zvyknutý žiť šetrne, namiesto auta používam bicykel a nerobí mi problém prejsť pešo denne aj päť kilometrov. Preto... stačí. Isto už viete, kam mierim.
A toto alebo aspoň niečo z toho odporúčam každému. Namiesto paniky z toho, čo nás čaká, premýšľať o tom, ako zvýšiť svoje možnosti v priamom dosahu okolo seba, obmedziť svoju pohodlnosť a presunúť čo najviac najväčšieho osobného aktíva, čo každý z nás má - náš čas - z kolonky Spotreba pre okamžité uspokojenie do kolonky Investícia do budúcnosti. Ak tak už robíte, tak ste na dobrej ceste. Ak ešte nie, pouvažujte. Rozmýšľanie nebolí.
A prečo má byť tá kríza poriadna? Bohužiaľ len málo ľudí má vo zvyku naozaj počúvať a pochopiť odlišné názory - nie iba vypočuť si, ale niečo si z nich naozaj zobrať. Máme vo zvyku nálepkovať:
to je populista, ktorý chce získať vyššie preferencie
to je ekológ, a ja sa nechcem vrátiť bývať do jaskyne
to je učiteľ, ktorý stále iba poučuje...
... a s takým vysvetlením sa uspokojíme a premárnime príležitosť konfrontovať svoj postoj s odlišným názorom. Nuž, kto nedá na malé impulzy, pre toho treba silnejšie šoky v kombinácii s heslom Čo ma nezabije, to ma posilní.
Tak želám každému primeraný šok, aký mu treba a držím palce, aby mu pomohol do budúcnosti!
