Autoškolu som nemal problém nájsť, aj keď je vo dvore - do ulice trčí tabuľka (alebo ako to nazvať). Keď mi prišla otvoriť pani majiteľka, vstúpil som do krásnych a nových, aj keď trošku malých priestorov (prvé malé bezvýznamné plus). Za pár minút sme vybavili všetky náležitosti a dohodli sa na priebehu výcviku (v čase ukončenia kurzu ešte nebudem mať 18) - osobitný prístup tu je samorejmosťou (druhé malé bezvýznamné plus).
Tak som sa teda posadil do lavice. Vítalo ma na nej pero, vizitka a žiadosť o udelenie vodičského oprávnenia. A kde tu zrazu - nado mnou stála spolužiačka zo školy (zdárek, Monča :) ). Fajn, toto som fakt nečakal, aspoň to nebude taká nuda... Za pár minút prišla pani majiteľka a prezradila nám také tie typické veci na začiatok. Zároveň nám jeden z inštruktorov priniesol učebnice (doteraz neviem, či ich máme len zapožičané alebo už sú moje nadosmrti). Netrvalo to až tak dlho a zoznámili sme sa aj s pánom inštruktorom (ha, ja ak si mená nezapíšem, tak ich neviem... nezapísal som si), ktorý vyzerá byť skvelý človek. Počas výkladu o základoch cestnej premávky púšťal celkom zábavné veci a to dosť často, už sa teším až s ním budem jazdiť :)
Je to chlap ako hora, ale taká menšia, nie zas Mt. Everest. Z prízvuku a výslovnosti by som to tipol tak, že vyrastal na Záhorí a žije v Bratislave (rozpráva "krásne tvrdo") - celkom som sa pobavil, keď povedal nejakú zmienku o používaní hancfrí, dúfam že jeho kolega je na tom minimálne tak dobre... pretože práve takéto perly ja dokážem oceniť :)
Prvá hodina trvala trochu kratšie (aj keď sa mi to zdalo dosť dlhé), takže by som bol býval stíhal aj Simpsonovcov na Jednotke, pravda, keby v utorok išli :-/ Počas nej som sa aj trochu nudil, hoci tam odznelo pár vecí, ktoré som nevedel (nosnosť strechy auta je 80 kg, ak nie je uvedené inak a podobné zbytočnosti :) ) - na autoškolu sa intenzívne pripravujem už takých 15 rokov, takže proste nie je príliš o čom.