Minister vnútra Robert Kaliňák aj premiér Robert Fico teraz hľadajú spôsoby, ako uhradiť stále vysokú zvyšnú sumu bez účasti rodičov. Bez ohľadu na ich sociálnu situáciu a dobrosrdečnosť záchranného tímu ma trápi jedna otázka: Ako k tomu prídu tí, ktorí si poistenie kúpia?
Myšlienka sociálneho štátu mi je blízka dovtedy, kým na ulici nezomierajú ľudia preto, lebo nemajú čo jesť a kde bývať. Predchádzajúca vláda však vytvorila dostatočné mechanizmy na predídenie takýmto situáciám a preto neexistuje dôvod, prečo by som zo svojich daní mal dotovať ostatných - či už hovoríme o rodičoch, ktorým sa v horách stratilo dieťa, o „spoluobčanoch” z východu alebo hoci aj o nezamestnanej susede z vedľajšieho vchodu.
„Spravodlivý” sociálny štát je v skutočnosti nespravodlivý. Od istej hranice solidarity, ktorá je dnes zakotvená napríklad v systéme dôchodkov či zdravotného poistenia, sa so zvyšujúcim sa podielom umelo prerozdeľovaných prostriedkov klesá motivácia tých, ktorí ich poberajú. A mnou vyprodukované peniaze končia kdesi v hlbokej tmavej diere sociálneho systému.
A to sa týka aj rozhodnutia o poistení pri horských túrach. Nabudúce sa nepoistím ani ja, známi mi vybavia reportáže v každej televízii, zburcujú záchranné tímy (čím viac záchranárov, tým väčší nátlak na súcit ostatných) a s odvolaním sa na precedens odmietnem zaplatiť. A skúsim to takto zopakovať aj pri životnej poistke, prípadne povinnom poistení auta.
...a preto sa pýtam: Zdá sa vám to správne?
20. júl 2006 o 20:28
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 842x
...a preto sa pýtam
10-ročný Thomas, ktorý sa prednedávnom stratil v Západných Tatrách, nemal poistenie do hôr. Náklady na dvojdňovú pátraciu akciu na jeho záchranu sa vyšplhali na približne 600 tisíc korún, avšak vďaka súcitu záchranárov, ktorí sa vzdali svojich odmien, klesla o 166 tisíc korún.
Matej Michlík
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(92)
