Je 1:16, keď začínam písať tento článok. Po 20-minútovom čakaní na nočák a polkilometrovej ceste chodníkom zamrznutým ako sklo prosím nečakajte žiadne bravúrne slohistické kreácie. Chamtivosť byť prvým (teda aspoň dúfam), kto na blog.sme.sk napíše o účasti na SHS ma jednoducho len tak neprejde.
Ca. 19:15: vchádzam(e) do haly, SBS-kár mi prehliadne batoh a upozorní, aby som počas koncertu (je to správne slovo pre túto show?) nepoužíval blesk. Akási jeho asistentka mi na ruku lepí papierový náramok modrej farby (zrejme farba zóny v hľadisku).
Ca. 19:40: okolo seba vidím niekoľko známych tvárí, na pódium vybieha Bruno a oznamuje, že vďaka počasiu bude asi veľa miest nezalpnených, takže na poslednú chvíľu si budú diváci presadať na voľné miesta.
Ca. 20:00: reorganizácia publika sa začína "načas". Zaujímavé, ako je každý v štábe v pohodičke do poslednej sekundy - a aj po nej...
Ca. 20:05: začíname. Pred začiatkom sme si stihli nacivčiť potlesk, potlesk v stoji, mexické vlny, bučanie na Haberu a vraj sa budeme učiť robiť aj písmenká YMCA. Čoskoro zisťujeme, že v hale zďaleka nie je taký dobrý sáund, ako sme si mysleli. Nastupuje Pyco s Adelou - rovnako ako súťažiaci majú perfektné kostýmy, verne napodobňujúce 70's. Na 12-tich plazmových obrazovkách a zopár veľkoplošných paneloch neuroticky blikajú rôzne farebné útvary - a rázem jsme v létech páně sedmdesátých.
Na javisku sa predstavujú prví traja súťažiaci, ktorých nemám v úmysle hodnotiť, pretože takýchto článkov začína byť plný blog.
Z technických príčin som v noci tento článok nemohol dopísať, pokračovanie už bude snáď čitateľnejšie, lebo sa naň dobre vyspím - a čo je výhodou, pozriem si SuperStar aj v televízii.
Atmosféra v sále je neprenositeľná do bedne, ak sa chcete ísť dobre zabaviť, nemôžem účasť na SHS neodporučiť. O vstupenky nemajte starosť, vždy sa nájde pred vchodom niekto, kto vám ich napriek nepredajnosti predá za tri stovky, či možno aj menej. V sále sú si všetky miesta rovné, nemusíte sa báť, že rad pred vami objavíte stĺp s priemerom dva metre.
Do hľadiska nie je povolené brať si kabelky a batohy, no mal som pocit, že som bol jediný, kto si musel bagel odložiť v šatni. Pri preberaní vecí v nej pobehovali štyria zamestnanci, po Rozhodnutí ale už len dvaja a fronta sa tak začala kopiť. Odporúčam si dobre pozrieť, kam vám zavesili veci, aby ste na ne potom nemuseli päť minút čakať a brzdiť ostatných.
Občerstvenie je zabezpečené troma stánkami, dva z nich predávajú pivo (Bažant 10° - 0,3=25 Sk, 0,5=35 Sk, Corgoň plech 0,5=35 Sk), víno, nealko (Fanta, Coca-cola, Sprite 0,5=35 Sk) a nejaké drobnosti, v treťom sa nájde aj čosi pod zub. Hygienické zabezpečenie je dimenzované dostatočne, predsa len pri 350-miliónovom tenisovom centre by sa patrilo...
Počas čakania na Rozhodnutie rozdávali súťažiaci aj moderátori podpisy na podpisové karty - no dostať sa k pódiu bolo takmer nemožné. Veľkí chlapci sú totiž asi trošku natvrdlí a miesto toho, aby ľudí púšťali k idolom jednotlivo, radšej utvorili "promenádu" okolo celého pódia. Teda ak vaša hviezda sedela napravo, museli ste sa k nej dopracovať zľava. A, pravdupovediac, bolo to takmer nemožné. Aspoň ja som nemal tie nervy: čakal som 15 minút tlačený zozadu, spredu aj zboku aby som sa na vytúženú "promenádu" dostal, ale márne. Rada: V momente, kedy prenos skončí utekajte k javisku - to je asi jediná šanca...
Organizácia obecenstva bola zvládnutá na jednotku, autogramiádu ani prenos by som už tak pozitívne nehodnotil. Avšak oceňujem fakt, že sa spievalo naživo všetko - aj pieseň Kým vieš snívať. Škoda toho, že v hale nebolo príliš dobre počuť účinkujúcich - čo už, je to daň za skvelú atmosféru. Celkom dobre ale bol rozoznateľný zachrípnutý recitál Roba Miklu, preskakujúci hlas Petra Kotuľu, či nedokonalé výšky Martiny Šindlerovej. Naopak, pri Katke Koščovej som si ani neuvedomil, že "za ňu" spieva originálny podmaz z piesne, takže sa mi zdala perfektná. Až doma pri sledovaní reprízy som zistil, že to bolo o niečo horšie.
Bol ešte niekto z vás na SuperStar?
Foto v perexe: superstar.stv.sk
