www.ron-del.net" /> Malá poznámka na úvod: Tento článok mám z väčšej časti rozpísaný už pekných pár dní - stačí, ak si porovnáte jeho číslo s číslom ostatných dnešných článkov. No téma Nenávisť voči Bratislavčanom , ktorá sa včera začala na Blogu rozoberať, ma trošku nakopla k jeho dokončeniu.
Keby štát nemal Bratislavu ako svoju nechcenú dcéru, mohlo by to byť úplne iné. Lenže pre Bratislavu je nespravodlivý samotný štátom nedávno schválený decentralizovaný systém výberu daní - 430-tisícovú "občiansku základňu" Bratislavy, ktorá mestu odovzdáva svoje dane, využívajú ďalšie desaťtisíce dochádzajúcich, ktorých dane smerujú do Senca, Malaciek, Pezinka či iných miest. Takáto situácia však až príliš polarizuje spoločnosť: tolerovať súčasnú situáciu či ju radikalizovať vytvorením "mestského štátu"?
Bratislavčania sa cítia ukrivdení, a právom. No je veľmi diskutabilné, či oddelenie Bratislavy od VÚC je legitímne v intenciách tolerancie k blížnym (nazvime ich spoluobčanmi), a či by v dlhodobom horizonte neprisnieslo viac negatív ako úžitku. Tie by sa mohli prejaviť úpadkom mesta (takisto by však mohol prísť väčší rozvoj), vyostrením vzťahov mimobratislavčanov k obyvateľom metropoly, obmedzením ich príchodu a podobne.
Hlavné mesto je a musí byť výkladnou skriňou krajiny. Naša milovaná vláda ale radšej priškrípne rozpočet mesta, ktorý už počítal s príjmami na úrovni veľkostného koeficientu 2,53 z daní fyzických osôb - len tak ho zníži na 2,35, aby mohla ušetriť 400 miliónov na prerozdelenie pre ostatné obce. 400 miliónov je v pomere k šesťmiliardovému celkovému rozpočtu mesta na rok 2005 obrovská suma a jej výpadok pocítia Bratislavčania vo forme zvýšenia miestnych daní.
Nemám v pláne podrobne rozpisovať, čo všetko Bratislava nemá, alebo čo nefunguje poriadne kvôli nedostatku peňazí. Dobrým príkladom za všetky môže byť hromadná doprava, ktorá je po zrušení štátnych dotácií odkázaná na príjmy z mestského rozpočtu a tržieb dopravného podniku. Tieto položky sú si takmer rovnocenné, približný podiel je 60 ku 40. Predpokladajme, že ňou denne cestuje pomer jeden mimobratislavčan na dvoch Bratislavčanov. Na jej prevádzku sa teda približne 80 percentami skladajú domáci, hoci precestujú len 66 percent. Presnosť výpočtov prosím nehodnoťte, ide len o princíp.
Podľa môjho názoru by sa Bratislava NEMALA stať samostatným krajom. Totiž, ak by sme mali normálnych politikov, potom by som sa nebál, že ostatné regióny by po osamostatnení začali chátrať ešte viac než dnes. Aj keď som Bratislavčan na ktorého sa všeobecne nadáva, mám aj kúsok rozumu a viem, že tak ako Slovensko nemôže existovať bez Bratislavy, Bratislava nemôže existovať bez Slovenska.
