Ak váš organizmus potrebuje veľa spánku, ale vy mu dožičíte len šesť-sedem hodiniek, vypomstí sa vám. Pomaly a záludne. Tak ako mne. Moja denná výkonnosť je ešte ako-tak dobrá poobede, keď opustím brány školy, no doobeda je to des. Zívanie so závratne krátkymi medzičasmi a systém jedným uchom dnu a druhým von. Môže za to nedostatok oddychu (aspoň si to myslím).
Potreboval by som denne spať tak osem až deväť hodín, no na takýto výsledok by som potreboval 26-hodinový deň. Jednoducho to nejde. Prídem zo školy, zanetím a ani si nevšimnem, je deväť preč a predo mnou ešte kopa roboty. Nezostáva mi nič iné, len buď robotu spraviť alebo si ju odložiť nabudúce. A keďže druhé riešenie nie je riešenie, pri počítači zostávam často minimálne do polnoci. A pritom sám neviem, čo také významné robím. Internet je strašný žrút času.
A blog tiež. Už je po polnoci, stále nemám čistý štít a ja vám tu vypisujem moje pocity. Ach, do čerta aj s technológiami!
