Celkom ma pobavila správa o tom, že minister hospodárstva Pavol Rusko začne v stredu rokovať so Slovak Telecomom o príprave tzv. internetových rodinných balíčkov za prijateľné ceny. Citujem, chcú " pritlačiť ST aby ponúkali internet za cenu, ktorá pokryje náklady." Ceny by pritom mali byť oproti dnešným až polovičné - prijateľná cena je vraj do 400 Sk za mesiac.
Škoda len, že si minister nespomenul na minoritný (49 %) podiel štátu v spoločnosti. S takým veľa nezmôže. Veď čo na tom, že sme na chvoste rebríčka internetizácie a informatizácie spoločnosti v Európe.
Je ale chyba len v Telecome? Vedia ľudia mimo okresných miest, čo to ten internet vlastne je? Na čo je dobrý a na čo zase zlý?
Ešte pred rokom by som si takýto "drzý" článok nedovolil napísať. Dnes je však situácia iná. Paleta DSL produktov je riadne široká a už existujú aj produkty bez predplatených dát (nemyslím flat) - pokrytie DSL je celkom slušné, GPRS je poskytované temer bez obmedzení, EDGE už majú obaja "op-ovia" v relatívne dobrom pokrytí, Rodinný internet je fajn vecička, mikrovlniek na strechách či v oknách sú už tisíce a rôzne ďalšie pripojenia (chello, lokálne siete) ani nepočítam. Ceny sú síce rôzne, ale každý si môže vybrať to, čo mu vyhovuje (a čo má dostupné). Signál aspoň jedného mobilného operátora je už v skoro každej obývanej lokalite a pevná linka je tiež takmer všade. A ten, kto internet naozaj potrebuje, na takom odľahlom mieste, kde ani jeden spôsob pripojenia nie je, určite nebýva.
Ceny internetu sú iná kapitola. Slovak Telecomu vyčítam podmienenie pripojenia k netu fakturovaním hlasových služieb. Mimo Bratislavy, ktorá je už úplne "mobilná" ale existuje len málo prípojok, ktoré majú hlasové služby aktivované ako nutné zlo. Život mimo hlavného mesta je totiž oveľa pokojnejší a ľudia si radšej večer a cez víkend zavolajú na pevnú (častokrát zadarmo) ako by mali platiť za hovor na mobil (áno, volanie do bezvedomia a megabalíky znevažujú moje slová, ale stojím si za nimi, lebo ide len o dočasné akcie). Teoretická prekážka previazania dátových s hlasovými službami teda mimo metropoly padá. A štyristo korún mesačne za večerný a víkendový neobmedzený internet cez dial-up nie je až taká pálka. Navyše stačí odhlásiť televízor (kto by už dnes do takej zbytočnosti pozeral, však?) a stovka je naspäť v dome.
Počas písania predchádzajúcich odstavcov ma napadla ešte jedna vec: Ako vlastne motivovať obyčajného človeka, aby si kúpil počitač za 25 tisíc a ešte aj platil za internet? Kúpiť počítač ešte nie je taký problém, ale na dlhý čas to vyšťaví peňaženku na doraz. A bez internetu ako bez vody. No a platiť za pripojenie, ak nemáme počítač? To by sa dalo, ale je to ako kosiť asfalt na križovatke.
Cieľ ministra Ruska je ušľachtilý, ale zníženie cien internetu je len jeden z mnohých krokov. Ak po zlacnení nebude nasledovať základná informačná kampaň o využití internetu, využitie internetu na vybavovanie náležitostí so štátnou správou a daňová úľava či hociaký iný spôsob ako motivovať ľudí k zriadeniu prípojky, všetka snaha môže vyjsť nazmar.
Slovak Telecom je súkromná spoločnosť a byť nimi, zadarmo by som pre nikoho nič nespravil. Mal by som veľmi dobre spočítané, čo sa mi oplatí a čo nie. Internet by som poskytoval len s hlasovou službou. Akcie by som poskytoval len novým zákazníkom. Nové technológie sú drahé, preto by som ich rozširoval len veľmi pomaly. Veľkoobchodné ceny by boli nedotknuteľné. Do médií by som posielal PR, ktoré by prekrútili negatívny krok na pozitívny. Naťahoval by som rokovania s alternatívnymi operátormi, ako by sa len dalo. Myslím, že by som bol ideálny kandidát na post riaditeľa.
