som v študijnom procese. To sa vtedy nenechám ničím rušit´. Jednoducho vtedy nevnímam okolie. Aké šťastie, že to naši nahrali a mohla som si to pozrieť práve dnes. Bola všeobecná pohoda a ja som sa naplno započúvala do jeho piesní, ktoré pri príležitosti jubilea zaspievali rôzni interpreti. Na jednej strane im vzdávam hold, bol to úžasný počin. Meky musel byť šťastný. Niektoré pesničky boli zaspievané bezchybne, iné menej -ale vzhľadom k danej situácii sa to dalo prehliadnuť, prižmúriť oko. Alebo aj obe. Dovolím si to tvrdiť, pretože kedysi mi moja učiteľka klavíra povedala, že mám absolútny sluch. Nebola by som to ja, keby som ich nespievala s nimi. A práve vtedy sa to ukázalo. Neskôr sa jeden z ďalších, myslím, že to bol Michal Malátný, začal hýbať do rytmu. Hneď bolo badať rozdiel. Dospievali sme skladbu v tej istej chvíli. Som na to svojím spôsobom hrdá. Vyznelo to ako keby som si Mekyho uctila aj ja.
Helena Michlíková
