Neskoro nie v prenesenom zmysle slova. Ľudia prichádzajú a odchádzajú. Nie však tak nepredvídateľne. Veď- koniec koncov, na čo nás život sám vie vopred upozorniť, pripraviť ? Myslím si, že také niečo neexistuje. Veci sú v pohybe, život plynie . Podobne je to aj s láskami. Ak sa to však dostaví nečakane, človeka to paralyzuje. Je z toho vyvedený z miery. Nedá sa s tým zmieriť, nedá sa na to navyknúť. Jednoducho to nejde. Ani teraz. Meky bol pán spevák, umelec. Ani ja o ňom nedokážem ešte písať v minulom čase.Je to zakaždým obrovská rana, tragédia. Paradoxom je, že má s Marikou Gombitovou a Jankom Lehotským pesničku Úsmev. Takto by sme mali naňho aj spomínať. Po tak čerstvej informácii je veľmi ťažké, ba priam náročné, nijak to do skladačky života nezapadá. Mohli by sme povedať, že v tomto prípade ide o iróniu osudu. Ten si nevyberá. Každý ho má určený. Veľakrát sa už ale zodpovední sekli. Po informácii o Mekyho odchode si ho púšťam. Ani vo sne by mi práve teraz nenapadlo počúvať moje najobľúbenejšie skladby. Aspoň takto mu chcem vzdať hold.
https://www.youtube.com/watch?v=3ZgImLY3o94
Helena Michlíková
