v kaviarni neuvaria dobrú kávu- to som tým vskutku nemyslela. Nebolo to z tohto dôvodu. Pre zmenu. Tak sme sa teda pekne-krásne vybrali na autobusovú stanicu Mlynské Nivy, odkiaľ ide do Hainburgu priamy spoj. Síce sme precestovali takmer celé mesto, kým sme sa vlastne na Nivy dostali, v konečnom dôsledku mi to nevadilo. RegioJetom sú to do Hainburgu len 4 zástavky, čiže to je v pohode, keď si to tak vezmeme.No a razom sa ocitáme v inom svete. Akoby pomyselne po prekročení bývalej štátnej hranice sú polia upravenejšie, na zemi nie sú porozhadované odpadky, celkovo je tam akosi čistejšie. Samozrejme, že aj v Rakúsku sa nájdu také miesta, zákutia, je ich ale v porovnaní so Slovenskom oveľa menej. Čím to je ? V čom sú iní ? Je to v ich mentalite alebo kde ?
Je nám jedno, kde, v akom prostredí žijeme a ako sa na nás musí pozerať cudzinec, nazvem ho návštevníkom ? Príde, rozhliadne sa a keď uvidí toľko neporiadku, nemyslím si, že sa sem bude s radosťou vracať. Keď vôbec.
Okamžite som pocítila, že sme sa ocitli v inom svete. Nebola som z tohto faktu prekvapená, mohla som to predsa očakávať. S takým rozdielom som ale predsa len nerátala. Prišlo mi to trochu cez. Aj v uličkách mestečka to vyzeralo na prvý pohľad odlišne. Bol z neho jasne cítiť stredovek. Či už architektúrou, mestskou dlažbou alebo stredovekými obchodíkmi. Nie, že by tomu bolo u nás inak, s tým stredovekom.
Prečo ? Aké je na tento fakt vysvetlenie ? Veď sme mali temer identický východiskový bod. Isteže, nie tak doslova, ale aj tak.
A predsa sme niekde inde. A to už radšej nechcem spomenúť veľké mestá.
Na spiatočnej ceste sa rozpršalo až v Bratislave, zo zastávky sme nejak prešli. Ten pocit z inakosti však vo mne stále pretrváva.
Helena Michlíková
