Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Klasický sobotný tréning sa razom zmenil na niečo oveľa plnohodnotnejšie. Nebyť však faktu, že som si dala poriadnu rezervu, zrejme by k tomu nedošlo. Bolo to presne vo chvíli, ked som končila moje prvé kolečko. Zacítila som na sebe pohľad. Dvihla som zrak smerom odkiaľ som ho cítila a uvidela som v okne na prvom poschodí mamu držiacu malinkú. Obe boli vyštafírované, dievčatko malo vo vláskoch stužku. Čarovný pohľad. Kývalo mi s rozžiarenou tváričkou. Opátovala som mu to. Citila som ako som sa v duchu ( možno aj v skutočnosti) pousmiala. Naozaj stačí tak málo. Pre mňa to dnes znamenalo nesmierne veľa.
Kiežby takých ľudí a chvíľ bolo viac.
Helena Michlíková
