chvíľu zastavila myseľ - ako keby som chcela prísť na merito veci. No a presne o toto mi vlastne celý čas ide. Akosi som sa nad tým začala zamýšľať. V tento deň, v našom prípade v stredu, sa mohli, mali, nemali, nesmeli udiať nejaké veci. Avšak, tento deň v podstate " nebol" , keďže sa zodpovední a vlastne všetci tvária, že je všetko v poriadku. Ako to už u nás je, žiaľ, zvykom. Trochu sa to pretrasie v médiách a postupne sa na to zabudne. Oni sa tvária, že v tejto veci podnikajú kroky. Podľa mňa sa jedná zas a znova o frašku- ako som to vydedukovala aj z dnes podávaných zaručene istých nových informácií. NIE, NIE JE MI TO A NIKDY NEBUDE JEDNO! Keby bola vôľa, hneď by sa tento prípad dal okamžite vyriešiť. Páky na to - som si istá, máme. Dvom mladým mužom to už ich životy nevráti. To, že sme zatvárali oči po celý čas, je neospravedlniteľné. V nasledujúcich dňoch, týždňoch, tým bude naša spoločnosť ešte žiť. Následne to ale- ako nakoniec aj ostatné nehorázne skutky, upadne do zabudnutia a budeme sa tváriť ako keby sa to nikdy vlastne nestalo.
Už sa konečne zobuďme!
Helena Michlíková
