v takom prípade, ak sa v tej nepreniknuteľnej tme ocitnete z minúty na minútu, respektíve- neviem prečo ten čas sama umelo naťahujem, v stotine sekundy. Stojí mi to za to ? Určite áno - za predokladu, že sa ocitnem v príjemnej spoločnosti a pri vykonávaní mnou obľúbenej činnosti. Čiže v mojom prípade sa jedná o štúdium jazykov, hru na klavíri či maľovanie. Ani jedno zo spomenutého sa nedá vykonávať po tme. A keď už, tak iba s ťažkosťami. Veď keď nemáte dostatok svetla, hneď sa Vám horšie sústredí, aj s obrazotvornosťou to ide dole vodou… Ani pri hraní to nie je o nič lepšie, o maľovaní ani nehovoriac.
Z iného uhla pohľadu nie je príjemnou kulisou pri prechádzkach, ak ich spájate s fotením, pričom nemáte vopred naplánovanú časť dňa. Teda či sa vyžívate v dennom svetle alebo naopak. Vnímajúc ako sa z nej vynárajú úplne iné obrazy, niekedy nie je potrebná až taká obrazotvornosť.
Osobne vidím v oboch možnostiach svoje výhody. Nakoniec aj tak záleží na potrebách každého jedného z nás.
Helena Michlíková
