čudovať, keď sa okolo nás stále niečo deje. Stále, zas a znova, sa vynárajú kauzy, menia sa "len " vyšetrovatelia, pribúda svedkov...
V prípade brutálnej vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa vynorili vraj akési nové informácie, nikto kompetentný sa k nim ale ešte adekvátne nevyjadril, neobjasnil ich. Stále niečo pred nami taja, zahmlievajú. Ak mám byť úprimná- osobne neverím, že doteraz nepoznajú tvár vraha, nezistili objednávateľa.. Nechce sa mi tomu veriť. Veď predsa nie je možné, aby tomu tak bolo, aby po vyše roku a 5 mesiacoch nevedeli nič viac. To žijeme naozaj v Kocúrkove ? Už to tak vyzerá. Nie, nevyzerá. Žiaľ, je tomu tak. Za normálnych okolností by si už páchateľ odpykával prinajmenšom doživotie. Aj to je v tomto prípade, ospravedlňujem sa za výraz, smiešne. Ak sa na vec pozriem z druhej strany, ani v prípade objasnenia by sa v podstate veľa nezmenilo. Rodičia budú poznať vraha ich detí- to je všetko. Ich život im to už nevráti. Ak tak chabé zadosťučinenie...
2x za týždeň chodím okolo pamätníku. Vždy sa na najmenej 2 minúty zastavím. Pri pohľade na fotografie týchto mladých ľudí plných života, ma až strasie- ako keby to bolo včera. Okamžite sa mi pred očami premietne 21.2.2018.
Často tam chodievam aj s kamarátkou. Poňali sme to ako našu povinnosť.
NEZABUDNEME ! Helena Michlíková
