sa to nepatrí, nie je to slušné a na druhej strane tým aj tak nič nedosiahneme- ak, tak len ešte viac zosmiešnime seba samých. Treba si uvedomiť našu vlastnú hodnotu, nepodceňovať sa. Veď aké by bolo oveľa jednoduchšie s takýmto žiť s takýmto prístupom? Brať veci s nadhľadom.
Nebude nás trápiť, kto čo má a ja nie. Mám, máme, zase niečo iné. Sme obohatení niečím, čo zase tí druhí nemajú. A to by nás malo tešiť, mali by sme sa s týmto poznatkom, faktom, prinajmenšom uspokojiť a neprahnúť stále po nejakých vysnívaných vzdušných zámkoch. Tie sú len v rozprávkach. Tak sa nimi už nezaoberajme, nestrácajme náš drahocenný čas.
Ľudí, ktorí sa takto prejavujú, si skúsme nevšímať. Bude to tak pre nás v globále lepšie.Aspoň sa nebudeme umárať istými myšlienkami. Závisť nie je vôbec pekná vlastnosť.
Tak pre seba som si to vysvetlila, že tu je na vyváženie rovnováhy. Rovnováhy medzi dobrým a zlým. Za predpokladu, že to dobré prevažuje.
Ešte že mám okolo seba samých dobrých ľudí a s touto formou prejavu sa nemusím stretávať.
Mala by som byť teda šťastný človek.
Asi som.
Helena Michlíková
