až žasol. Ako napríklad aj ja. Zapozerala som sa na obrazovku, tá úžasná farebnosť, ktorú možo pozorovať pod morskou hladinou mi až vyrážala dych. A to o nej už niečo viem.
Koľko života sa v oceánoch nachádza, i keď zatiaľ len v jednoduchšej forme. Ale predsa. Jedného dňa uvidíme, kam sa posunie.
Nasledujúca relácia sa venovala severnému pólu a jeho zvieracím obyvateľom, medzi ktoré patria okrem bizónov aj vlci. Zo začiatku som bola ohromená ich prirodzeným správaním, no ako to plynulo ďalej, začala som mať strach sa vôbec pozrieť na dianie na obrazovke. Vlci obkľúčili bizóny a začali na ne striehnuť. Kto z nich urobí prvý chybu, boj o život, samozrejme, prehráva, Majú to ale aj bizóny celkom dobre zorganizované, nechýbalo málo a útoku vlkov by odolali. Dokážu sa totiž zomknúť a tým pádom si vytvoriť akúsi formu bezpečia. No, to si ale nesmie ani jeden z nich dovoliť urobiť chybu. Čo sa nakoniec po útoku vlkov stalo a v tej chvíli som sa na to už ďalej nedokázala pozerať a tak som to vypla.
Neskôr som si uvedomila, že sa takéto boje o územia a podobne nedejú len v ríši zvierat.
Aspoň tento fakt ma na chvíľu odviedol od smutnej nálady. Bude sa Vám to zdať prehnané, ale je to pre mňa istá forma útechy. Také malé zadosučinenie.
Helena Michlíková
