Ale veď to je vlastne aj naším zámerom. Pekne pomaly sme sa teda posúvali po desiatkach metrov. Kde-tu sme zastali, aby som si urobila nejaké zábery, alias dokumentáciu. Resp. len tak pre moje vlastné potešenie. Keď už takto pekne nebude, bude ma hriať aspoň pohľad na fotky. Aj ten to totiž dokáže. A vynoria sa mi spomienky, aké to bolo minulý týždeň pekné, ešte o niečo presvetlenejšie.
Odrazu sa nám nad hlavami prehnal kŕdel čajok. Mala som za to, že lietajú len nad morom, či nad vodnou hladinou- ale ako som sa mala možnosť presvedčiť, nie je tomu celkom tak. Možno si ale len trocha pomýlili koridor. Vyšli z neho. Je to v podstate možné, veď keď sa zdvihne vietor ani ony nie sú nezraniteľné. Tak sme sa nimi doslova kochali. V mysli som sa ocitla v lete, hriali ma - okrem vetrovky a čiapky tým pádom aj spomienky naň. Bol to veľmi príjemný pocit. Napriek tomu ale dosť chladno, čiže sme našu prechádzku mierne poupravili a na zohriatie sme zavítali do Galérie. Tam sme si prezreli práve prebiehajúcu výstavu- Maľba v Gotike. Pán nás ale nakoniec previedol aj inými poschodiami, čím sme sa dostali aj k iným exponátom.
Keby sme mali viac času, asi by sme si ich prezreli všetky.
Nemali, čiže sa do galérie ešte vrátime. Veď v nej je vždy na čo pozerať, čo obdivovať. Veľa z obrazov ma oslovilo dokonca natoľko, že som si kúpila katalógy a budem sa ich pokúšať namaľovať. Aspoň keby sa mi podarilo zachytiť základné črty. Nemusí, ani to nebude, ako originál.Tým so si istá. Ako by aj mohol, veď ich maľovali majstri. Majstri vo svojom odbore, v maľbe. Tak veď uvidím. Rozhodne by bolo ale treba tam zájsť. Táto konkrétna výstava potrvá už len do nedele.
Pri ceste nazad nás znova sprevádzal spev čajok. Bolo to symbolické.
Helena Michlíková
