sa tam aj napriek dnešným teplotám vybrala. Nakoniec som sa ale rozhodla, že si zoberiem taxík. Aspoň som mala uľahčený presun a bola som na mieste oveľa skôr. S Natáliou sme sa zvítali ako keby sme sa nevideli ako je rok dlhý. Hneď na to sme sa ale začali smiať, zrejme nám to obom došlo.
Natália mi pripravila veľmi milé prekvapenie. Rátala som len s kávou a posedením. Bola som pozvaná aj na obed, dezert a vyššie spomenutú kávu. Keď mi to čašníčky naservírovali, pomyslela som si hneď, že toto nebudem mať šancu zjesť. Vyzeralo to úžasne. Aj vôňa ma priam očarila.
Opisujem ho tu namiesto toho, aby som ho presne pomenovala. Jednalo sa o panenku so zemiakmi a šalátom. Keďže som porciu nezjedla celú, zvyšok mi zabalili.
Ako sme sa rozprávali, očkom som sa poobzerala okolo seba- na steny, ktoré sú ozdobené fotkami. Veď tam prebiehajú aj prednášky. Na nejakú by som sa mala vybrať aj ja.
Majú aj internetovú stránku, môžem si teda vopred vybrať, kedy sa tam vyberiem.Nemyslím si ale, že sa podľa tohto budem aj v reáli riadiť, prvotne sa chcem predsa stretnúť.
Čas nám ubehol až príliš rýchlo a ani sme sa nenazdali, priblížila sa záverečná a tým pádom sme museli naše stretnutie ukončiť. Dohodli sme sa ale, že sa budeme takto stretávať častejšie. Vzdialenosť nie je v tomto prípade neprekonateľnou prekážkou.
Helena Michlíková
