mi nakrájala jablko. Babička veru vedela, čo je dobré. A hlavne zdravé. Vtedy som to považovala za samozrelmosť, už som bez tohto rituálu ani nechcela zaspať. Zvykla som si na to. No a práve dnes som dostala chuť dať si takto v kľude jablko. Ihneď ako som si ho brala do rúk, sa mi vybavili moje detské roky a s tým spojené radosti. Aj keď sme išli plávať na Matadorku, bez jablka by sa to nezaobišlo. Babička ich mala naporúdzi hneď niekoľko.Keby mi náhodou ešte priša chuť. Neviem, či môžem spomenúť aj značku, tak ale skúsim. Evelina. Sú neskutočne šťavnaté a aj po inej stránke mi vyhovujú. Mohla by som tu o ňom písať ešte veľa, čo je ale na v podstate obyčajnom jablku až tak zaujímavé. Jedine, že sú zdravé ale, čo je pre mňa oveľa podstatnejšie, si ho spájam s najkrajším obdobím v mojom živote. Tak dosť bolo o tomto ovocí. Idem si ho vychutnať do sýtosti. Aj so spomienkami.
Helena Michlíková
