správame. K tomu sa nebudem ani vyjadrovať. Bola som si ju ale kúpiť aj ja, mám na to vlastné dôvody. Čiže : zobrala som kávu a išla som k pokladni. Pri nej boli naukladané kvetináče so stromčekmi a v nich Mikuláš. Natoľko sa mi zapáčil, že som ho nemohla len tak- bez povšimnutia- obísť. Samozrejme, že by som mohla... ale. Vyberala som si najskôr pohľadom, tak sa to vraj má, potom, keď som si už zvolila toho pre mňa naj, priložila som ho ku káve. Viem, že je to obchodnícky ťah a aj ja som sa nechala ovplyvniť. Je ale natoľko zlatý, že mi to jednoducho nedalo. Aj tak by som si nejakého pri príležitosti Vianoc kúpila. Čiže : či to bolo včera alebo hocikedy inokedy, je v tomto prípade už vedľajšie. Mám to aspoň vybavené. Zobrala som to jedným ťahom, v rámci jedného mini nákupu. Svojím spôsobom som urobila dobre. Nemám rada ten povestný vianočný zhon, preplnené obchody, nakupovanie darčekov na poslednú chvíľu. Nie som toho zástancom. Keby bolo na mne, úplne by stačilo, aby sme sa zišli pri štedrovečernej večeri. Obdarovať sa môžeme kedykoľvek. Je to ale už raz takáto tradícia, tak budiž.
Stromček, spoza ktorého Mikuláš vykukuje, je živý, budem sa mocť oň aj naďalej starať, pestovať ho. Keď podrastie, vysadím ho niekde do prírody a budem ho chodiť obdivovať. Zakaždým s myšlienkou, že je to môj stramček. Neskôr, o nejakých 30 rokov, strom. Uvidíme.
Bude ale celkom zábavné vidieť ten kontrast medzi Mikulášom a stromom o 30 rokov. Už teraz som na to zvedavá.
Ak mu to prírodné podmienky dovolia, stane sa mojím- už druhým- stromom. Ten prvý je, našťastie, ešte na lúke. Zatiaľ nevyrúbaný. Budem ich porovnávať, i keď je to vlastne neporovnateľné, keďže ten prvý obdivujem už dávno.No a kým dorastie tento nový , zrejme pôvodný už nebude. Mám ho aspoň zachytený. Okrem fotoaparátu a mojich malieb ostane v mojej mysli. Tým pádom sa to bude dať.
Helena Michlíková
