nechať sa unášať vetrom, plachtiť v ovzduší. Aký to musí byť úžasný pocit. Asi nie až tak pre vtáky, i keď vlastne neviem, nemám ako vedieť, či si to nejakým spôsobom vlastne uvedomujú, vedia,čo robia. Myslím si ale, že áno. Za iných okolností by sa tomuto pohybu predsa až v takej miere nevenovali. Mala som ich možnosť pozorovať každý deň počas jedného týždňa. Bolo to krásne predstavenie. V myšlienkach som si predstavovala aké by to bolo, ak by sme to dokázali aj my. To by sme sa od nich ale už neodlišovali. Napriek tomu si myslím, že je to v podstate lákavá predstava. Netreba veľa slov. Všetko je vyjadrené zábermi. Zábermi, ktoré hovoria svojou vlastnou rečou. Svojím zobrazením sa vyjadria. A to je viac ako tisíc slov.
Helena Michlíková