Na jednej strane sa deti správajú dobre, aby od Mikuláša dostali sladkosti do topánok- stojí ich to ale veľa síl a času, keďže sa na to musia alebo mali by sa, sústrediť vlastne celý rok. Nech si v tých čižmičkách naozaj niečo nájdu. Už deň predtým, čiže v predvečer sú plné očakávania a tešia sa, čo to bude tentokrát. Z výchovného hľadiska dostanú niekedy aj zemiak- pre prípad, že by chceli vyvádzať nejakú neplechu, je im to varovaním. Dajú si o to viac pozor, aby to zlé nespravili a vyhli sa tak neželanému obsahu čižmy.
Možno som to už niekde a niekedy spomenula, no keď som bola dieťa, boli sme tiež raz na Mikulášovi. Ke´d som odrecitovala básničku, to bola podmienka na dostane darčeka, Mikuláš mi ho podával a niečo mi pri tom hovoril. V čase Vianoc si túto príhodu pripomíname stále. Zareagovala som: Mikuláš, ale Ty máš hlas ako strýko Fero. Už sa nedalo nič robiť, nijako tento fakt skrývať. Od toho dňa som teda na Mikuláša prestala veriť. Strýko bol ale, na druhej strane, oblečený v červenom ako sa má, všetky detaily boli prepracované. Práve si pozerám fotku a tak to môžem aj z odstupom konštatovať. Ale jeden "malý detail" a všetko prekvapenie a tajomno bolo tatam.
Síce si ešte aj dnes z nostalgie očistím topánku, je to už ale len teniska, neočakávam jeho príchod. Ale čo keby predsa ? Tak aby som bola poriadne nachystaná.
Helena Michlíková
