a budem kľudná. Nohy sú istým majákom, pomocou ktorého sa v takejto situácii oorientujem. Uvidím aspoň niečo. Vždy lepšie ako keby som nemala vidieť ani to málo. Budem sa síce musieť pohybovať pomalšie ale istota je istota. Tá by nemala sklamať. Bezpečnosť nadovšetko. Som nejako múdra, tvárim sa ako keby som už spravila najmenej 3 kilometre. A to som bola len v polke nášho kopca. Už aj z tejto vzdialenosti som to dokázala odhadnúť. Čiže to dnes na nejaké siahodlhé prechádzky nevyzerá. Veď nakoniec by sme dnes mali byť doma, s rodinou či blízkymi. Tradícia tak hovorí.
Takýto prejav počasia ale spôsobuje aj ponuré nálady, bývame smutnejší ako inokedy, aj keď by sme sa práve dnes mali tešiť. Aj som si to pred chvíľou uvedomila, započúvala som sa do zvuku ulice a nič. Žiadna odozva, respektíve skoro žiadna. Chápem, neláka to ísť von ako za slnečného počasia . Ale aj tak. Vzduch robí svoje. Aj keď len na chvíľu. Ani mňa by nebavilo prechádzať sa hodiny.
Pôjdem to vyskúšať a hneď budem múdrejšia. Uvidím, kam až zájdem.
Helena Michlíková
