dobrých 5 mesiacov. No a dnes dsa mi to konečne podarilo naplniť. Môj plán, zámer sa stal realitou a s rodičmi sme zavítali na Bratislavský hrad. Konkétnejšie na jeho 3. poschodie, tam boli obrazy tohto geniálneho maliara situované. Moderna prezentovaná maliarom , bola svojou pestrosťou jedinečná, čiže po je prezretí sme sa len presunuli do vedlajších priestorov a mohli sme pokračovať v prezeraní veľdiela Martina Benku. Expozícia obsahovala jeho portréty a krajinky, čím je jeho dielo charakteristické. Trochu som ostala rozčarovaná, ale vlastne prečo, veď je to dlhodobý prejav našej spoločnosti, že sme okrem asi 2 rodín nezačuli slovenčinu. Samí cudzinci. To je teda záujem o kultúru. Asi, respektve určite, aj dnešok trávila väčšina pri obrazovkách. Prišli o jedinečný zážitok, o zážitok z Moderny, akou sa prezentoval Martin Benka. Skoro každý z obrazov mal svoj vlastný príbeh, bol niečím charakteristický. Jeden farebnou kombináciou, kde ma oslovila tyrkysová.Umiestnil ju na dosť veľkú plochu. A predsa bol jeho zámer v podobe ženy na poli evidentne jasný, viditeľný. Či už z blízka alebo aj pri odstúpení si od obrazu. Vždy sa Vám vynoria iné,nové detaily, ktoré ste si pri pohľade zblízka nemali ako všimnúť. V tej chvíli vidíte obraz ako celok, kompaktne. Jednotlivým farbám to len pridalo na ich výraznosti. Jedny vystúpili do popredia, druhé ostali v akomsi pomyselnom zahmlení. Čím ďalej ste od obrazu stáli, tým ste ho videli inými očami, javil sa Vám inak. Veľa bolo úžasných, no najviac ma oslovil jeden z kopcami, vrcholmi hôr. Pristupovala som k nemu a zase sa vzďaľovala niekoľkokrát, stále mi to nedalo.
Prístup na hrad je v dosť katastrofálnom stave, v jeho interiéri som už síce zaregistrovala náznaky bezbariérovosti, dokonca k výťahu viedla aj šípka, no kým by som si naň počkala, kľudne by som za asistencie bola na 3. poschodí aj pešo a to hneď niekoľkokrát. Takáto historická pamiatka by si rekonštrukciu zaslúžila.
Helena Michlíková
