všelijako. Či už to bol spisovateľov zámer, či ju jednoducho nechal čistú, lebo sa mu tam hodila alebo z dôvodu, že sa to tak zvykne robiť. Vo všeobecnosti. Lenže takouto stranou sa dá aj všeličo vyjadriť. Každý jeden z nás si pod ňou môže predstaviť iný význam, zmysel.
Niekoho to môže aj vyrušovať. Beriem, aj to je názor. Mne osobne to ale za žiadnych okolností neprekáža, nemám s tým najmenší problém. Keď zapadá do deja, nejakým spôsobom sa tam hodí, tak prečo nie.
Horšie ale je, keď už človek nemá viac čo povedať, v tomto konkrétnom prípade vlastne napísať. Dôjdu mu myšlienky, témy, nápady. Potom je to už horšie. Daný človek sa musí cítiť vyprahnutý, bez ďalších tvorivých nápadov.
Ďalším významom tohto slovného spojenia je isté prirovnanie. O tom ale niekedy inokedy, nie je to mojou dnešnou tézou. Akosi by som od nej odbočila. No a to by som teda vôbec nechcela, nie je to mojím plánom. Čiže - prázdna strana. Obyčajné slovné spojenie, avšak majúce nespočetne veľa významov. Aj preto by sme s ním mali zaobchádzať opatrne. Nepúšťať ho z úst len tak, bez uváženia. Mohli by sme sa totiž aj popáliť, v prípade, že neodhadneme správne konkrétnu situáciu. A k tomu by sme hádam naozaj nechceli dospieť.
Venujme jej akú-takú pozornosť a čítajme medzi riadkami. Každá jedna má svoj skrytý význam.
Helena Michlíková
