je už z nadpisu zrejmé, dnes to vonku ale ani spoza okna nevyzeralo na typický jesenný deň. Zrána a predpoludním to bolo ešte celkom fajn, okolo obeda už prišla zmena. Zmena, s ktorou som síce mala rátať, veď ho-( počasie), sledujem pomerne detailne. No zrazu- ako blesk z jasného neba- ani som sa nestihla spamätať- obloha stmavla a celú ju pokryl mokrý sneh v podobe padajúcich vločiek. Priznám sa, chcem sa priznať- nebudem tvrdiť opak, keď to nie je pravda, keď tomu tak v skutočnosti nie je, v tej chvíli mi nebolo všetko jedno. Jednak som sa potrebovala cez deň ešte dostať domov, premiestniť sa z bodu B naspäť do bodu A. Pri pohľade na nič dobré neveštiacu oblohu som ostala v pomykove. "Čo teraz "? Musím to vyriešiť čím skôr, tma padá skoro a pri tomto stave počasia 2x- ak nie viac. Lenže v tej chvíli ma čakalo ďalšie prekvapenie- dnes po druhýkrát som neverila vlastným očiam. Po pár- možno to boli aj desiatky minút- neviem presne, nevenovala som tomuto faktu až takú pozornosť, sneh razom ustal a postupne sa začalo vyčasovať. Nie do pôvodného stavu ale na prežitie zvyšku dňa v pomernej pohode to stačilo. Nebolo by mi príjemné, keby som musela môj dnešný, vopred poriadne naplánovaný deň, akýmkoľvek spôsobom meniť. Keď som si raz stanovila cieľ, nezvyknem ustupovať. Čiže, nakoniec sa vyvinul ako som chcela. Až na tú neplánovanú chvíľu. Mohla by som skonštatovať, že vďaka nej som ho mala o niečo bohatší. Nejaké to prekvapko predsa nezaškodí. A ja ich teda mám rada, nieže nie. Ak by som to mala zhrnúť: kávička, zákusok, obed a nesmela chýbať pre mňa tak charakteristická a dôležitá prechádzka. Po prudkej zmene sa hneď lepšie dýchalo. Načerpala som energiu. Ako sa to bude vyvíjať ďalej uvidíme, avšak urobila som si zásobu, tak snáď aspoň na týždeň vydrží. Určite by som sa nenahnevala.
Helena Michlíková
