nemalo to žiadne následky. Nakoniec, veď som takúto situáciu aj predpokladala, čiže by sa dalo povedať, že som bola na ňu pripravená. No nie až toľkokrát. Aj keď som sa snažila za každých okolností udržať rovnováhu, nevyšlo mi to vždy a skončila som v sediacej polohe do pol pása namočená vo vode. To ale ešte nebolo nič proti tomu, keď som si šla dať mojich obľúbených desať prsiarskych záberov pod vodou. Neuvedomila som si, kde plávam,bola som vo svojom živle.V takýchto momentoch mi nedochádza, že sa nejedná o bazénovú, síce chlórovú, ale o slanú vodu ako je tomu v mori. Keď som sa vynorila a otvorila oči, hneď som si to aj rozmyslela a na chvíľu som ich nechala ešte zavreté. Akože, veď to snáď prejde. Pritom viem, ako to chodí. Nie je šanca, aby ma nepálili ani po vyschnutí. Soľ je soľ. Navyše ak sa jedná o tú morskú, príde mi ešte o niečo slanšia a viac štípajúca oči. Následne, keď si už len tak plávam, je to úplne v pohode, len si musím nabudúce o niečo skôr uvedomiť, kde vlastne som, aby som potom nemala každý večer oči sfarbené ako angorský králik.
Pri večernom prílive som mala z nich ešte o niečo silnejší zážitok, asi to bolo spôsobené pološerom, ktoré postupne prešlo do šera, atď. . A keďže už nastalo ticho, príliv bol viac počuť a mňa to tak veĺmi ukľudňuje. Zrejme nielen mňa, lebo bolo vydané aj CD Moře a louka. Z toho je zrejmé, že oslovilo ešte najmenej jedného človeka.
Helena Michlíková
