Bol to ale iba prechodný jav. Našťastie preto, lebo táto akcia bola už dlho naplánovaná a všetci sme sa na ňu tešili. Zvyknem na nej stretnúť ľudí, ktorých nevidím celý rok. O dôvod viac.
Lenže ako sa blížilo neskoršie popoludnie, zrazu sa začalo vyčasovať, mraky akoby zázrakom zmizli a obloha sa vyjasnila. Hneď som aj ja dostala iný elán a uvedomila som si, že sa s kamarátmi predsa len uvidím.
Mali sme aj jedno obzvláštnenie, začali sme si medzi sebou hádzať loptu. Postupne sa k nám pridávali aj ostatní, tak sme nakoniec vytvorili kruh a prihrávali sme si systémom, kto ju zachytí. Klamali sme totiž pohľadom a tým pádom nemali ostatní ako odhadnúť, komu nakoniec loptu hodíme.
Touto činnosťou sme si krátili chvíle do vychutnania si špekáčikov.
Síce som celá napáchnutá ohňom, vôbec ma to netrápi, práve naopak, som rada, že je zo mňa cítiť. Bola som na opekačke a nie na nejakej módnej prehliadke. Veď oblečenie sa mi do zajtra vyvetrá, ak náhodu nie, práčka ho vyperie. Aj guláš mal výbornú chuť- ako sa spomína v jednej nemenovanej reklame- Presne podľa mojej chuti.
Tak znova o rok, priatelia.
Helena Michlíková
