dobrým a dlhoročným zvykom. Počasie mi opäť prialo. Voda čistá, okolie udržiavané. Priam nabádala k profesionálnejšiemu výkonu. Čo mi nie je až tak cudzie, kedysi som sa plávaniu ako takému venovala. Vložila som sa teda do toho naplno. Po nejakých, odhadom 20. dĺžkach som uvážila, že mám dosť a tak som chtiac- nechtiac z bazéna vyšla. O okamžitom následnom odchode domov nemohlo byť ani reči, tak som sa ešte pohodlne usadila na lavičke a snažila som sa nachytať bronz, popričom som si užívala postupom času už zapadajúce Slnko. Úžasný pohľad to bol. Doteraz neľutujem, že som tam ostala do neskorých hodín, rozhodne to stálo za to. V jednej chvíli, pri jednom z mojich X zamyslení, som len tak začala sledovať kvietok, ktorý sa nachádzal v zornom uhle môjho pohľadu. V tej istej chvíli naň priletel čmeliak a začal ho opeľovať. A mne zrazu došlo ako to v skutočnosti je. Nie, že by som sa o faune neučila na základnej škole, z čoho vyplýva, že by som to mala ovládať ... Práve vtedy mi nabehla v mysli pesnička od Elánu a uvedomila som si ako to všetko do seba pekne zapadá. Moja myseľ sa síce na chvíľu pozastavila nad mojou nevedomosťou ale rýchlo som sa na to snažila zabudnúť - veď mám predsa aj niečo iné, čomu sa potrebujem v najbližších dňoch venovať. A dúfam, že keď mi tá skutočnosť pri nejakej príležitosti zíde na um, nerozosmejem sa a ako sa hovorí : "Ustojím to"
Helena Michlíková
