s profesorom piati, to nm vôbec nepokazilo pekný večer. Vlastne ani neskoršie popoluidnie, keďže sme začali už o 17:10. Stretli sme sa na Hlavnom námestí, už by ssa dalo hovoriť o našej klasike a vybrali sme sa do kaviarne Po našom príchode v nej bolo pomere prázdno, len zopár stolov bolo obsadených, aj som sa poobzerala okolo seba, či vidím dobre. No hneď mi napadlo: Veď sú vianočné trhy, načo by ľudia vysedávali v podnikoch . Aj keď vonku nebolo práve vľúdne, po chvíli začali prichádzať stále ďalší a ďalší. Mala som pocit, že v nej bude čoskoro vydýchaný vzduch, lenže tým, že sa dvere skoro neustále otvárali, sa aj menil. Dali sme si čaj a kávu, po hodnej chvíli, kedže nás to neťahalo ešte domov, sme to zopakovali. Zahrialo nás to a pokojne sme sa mohli vydať na cestu nazad. Tým myslím cewlkom slušnú prechádzku zo stredu mesta po Jazykovú školu. Poriadne ma oziabali ruky ale čo neurobím pre dobrý pocit. po príchode domov som si ich ale musela zohriať pod prúdom teplej vody. Čo tam ale po tom. O to najmenej. Posedenie to prevýšilo na plnej čiare, tak pôjdem kľudne aj nabudúce bez nich.
Dnešok sa mi ráta po všetkých stránkach. A to sa nakoniec ešte neskončil.
Helena Michlíková
