kráčala po lúke, zaznel mi v hlave slogan, úryvok alebo ako to mám nazvať : nasledujúcich desať rokov jej ten muž posielal na Vianoce malý darček. Napadlo mi, , že by sa s tým dalo niečo podniknúť a tak sa stalo, že som si aj hneď začala dávať nejaké veci do súvislostí a vzniklo z toho nasledovné. Knihu, o ktorej je reč, som dostala ako darček pred pár rokmi a hneď po prvých riadkoch mi bolo jasné, že sa od nej pravdepodobne nebudem vedieť len tak ľahko odtrhnúť. Zhltla som ju doslova za pár, možno to bolo trochu viac dní ale postupom času mi príde jej posolstvo stále aktuálnejšie a tak som sa rozhodla o nasledovné. Skúsim sa dnes zahrať s Vami takú hru. Dnes to budem ja, kto bude klásť otázky. Respektíve jednu. A to tú, ktorá je položená vyššie. Jedná sa o dievčinu, ktorá keď mala 11 rokov nebola práve najkrajšia, bola akýmsi škaredým káčatkom. Dá sa klamať telom, v tomto prípade klamal jej výzor. Treťou a zároveň poslednou nápovedou je, lenže táto situácia zvykne byť skoro v každom príbehu s touto tematikou, že do jej života vstúpi tajomný muž, ktorého trápia staré rany a mátožné predstavy. Pochopiteľne, mohla by to podľa týchto úryvkov byť akákoľvek kniha, ja mám na mysli jednu konkrétnu. Zámerne som si z nej dovolila použiť isté slovné spojenia, predsa len som ich jemne modifikovala. Tak ako, viete o ktorej hovorím ? Ak nie, nič to, musím si predsa uchovať nejaké tajomstvo.
Helena Michlíková
