pustili do svojej práce. Pani, sediacej smutne na zastávke, sa pýtali, či jej niečo chýba a začali vtipkovať. Po náznaku úsmevu na jej tvári sa presunuli k ďalšiemu človeku. A tak to pokračovalo. Ja sama som sa pri pohľade na nich v duchu pousmiala, zamyslela sa nad ich prácou, ktorá je vlastne veľmi náročná. Náročná po psychickej stránke. Keď si predstavím, s čím všetkým sa pri výkone svojej činnosti musia stretávať- návštevy nemocníc...
Ani ja som dnes nemala svoj deň, tak ich pôsobenie zabralo aj na mňa. No aspoň na nejakých pár hodín som prišla na iné myšlienky. Iný pohľad .
Napriek faktu, že je dnes 1. apríla, u nás sa tento deň nesie v znamení smútku.
Na prekonanie , aspoň čiastočné, sa postaralo aj počasie. Vonku bolo nesmierne krásne, slnečno, presne tak, ako sa mi to páči, ako mi to vyhovuje. Netreba viac slov. Hádam len- veľa síl.
Helena Michlíková
