detstve,takých päť rokov, sme boli s babičkou na dovolenke v Starom Smokovci, vtedy sa to, samozrejme, nazývalo ROH- ako ináč, kde sme mali zarezervovanú izbu v hoteli Štart.Teda v tom čase sa tak označoval. Ako je ale zrejmé, z pochopiteľných dôvodov by som si ju nemala ako pamätať, avšak predsa len niečo vo mne zanechala. Nezmazateľnú stopu, nezamenitelné spomienky. Aj keď, pochopiteľne, nie dokonalé. Zas tak veľmi na tom nezáleží, presne viem, že som tam bola s babičkou a to vedomie ma ženie ďalej. Nič nejde vrátiť. Tobôž čas. Avšak nedávno, presnejšie pred dvomi dňami, som dostala ponuku od kamarátky na pobyt práve vo vyššie spomenutom penzióne. Len tak, z ničoho nič, spadlo mi to, dalo by sa povedať, doslova a do písmena z oblakov. Sama som od tej chvíle v akomsi napätí, očakávaní, moja zvedavosť nemá konca. Neviem si samu seba predstaviť ako sa v prvých chvíľach zachovám, aká bude moja reakcia na dané miesto, v spomínanej súvislosti. NIč to, nechám sa prekvapiť. Už mám aj presný plán na ktoré miesta sa chcem ísť pozrieť, kde sa na chvíľu pristaviť a zamyslieť, túžim vydať sa po našich stopách.
Babička by bola určite šťastná.
Helena Michlíková
