momenty. Do poslednej tretiny nastúpili s vervou. Môžem zápas posúdiť až od tejto chvíle, dôvod som spomenula vyššie. Tréner si vybral tesne predtým oddychový čas a kreslil situácie. Určite to mal dobre naplánované. No, prídete na ľad a nič nie je ako na papieri. Tam sa priebeh odohráva len v teoretickej rovine. Vkorčulujete a situácia sa razom môže zmeniť- dokonca až na nepoznanie. Na môj vkus hrali Rusi tvrdo, nakoniec ako je to pre nich typické. Netvrdím, že náš tím bol jemnejší, ale vzhľadom k súperovi teda určite. Nedovoľoval si až také tvrdé a nebezpečné nárazy na mantinel. Bola som v tejto tretej tretine poriadne na ihlách, pri každej dobrej rozohrávke som už videla útok na bránku. Dialo sa tak.
Vynikajúca práca našich útočníkov, to bolo niečo. A ako sa dokázal sám Adam Ružička doslova prekorčuľovať celou ľadovou plochou a temer ešte aj zakončiť, klobúk dole. A nie len on.
Chlapci sú mladí, majú budúcnosť pred sebou. Aj keď isté sklamanie tu je. Na ľade som nebola, nemôžem si dovoliť súdiť.
Myslím si, že môžeme byť na nich napriek výsledku hrdí. Len tak ďalej.
Reakcie typu : ženský pohľad , resp. veď sa tomu nerozumie, nebudem komentovať.
Helena Michlíková
