postavy, ktoré stvárnili Dustin Hoffman a Tom Cruise, sú natoľko presvedčivé... Film som si z pohodlia domova pozrela už po niekoľkýkrát, stále ma svojím prevedením priťahuje a dokážem sa naň pozerať zas a znova. V jednotlivých dialógoch oboch bratov je neúrekom hlbokých myšlienok. Pri každej sa viem opätovne nad problematikou autizmu zamyslieť. Spôsob, akým sa mladší brat vyrovnáva s Rainman-om a jeho odlišným videním sveta, je dychberúci. Taktiež jeho. Mohli by sme sa aj my ako populácia aspoň na chvíľu zamyslieť nad touto- nakoniec nielen nad touto- diagnózou a konečne nezatvárať oči pred znevýhodnenými ľuďmi. Sme jednými z Vás, to, že sa nejakým defektom líšime, nie je predsa dôvodom aby ste nás brali ako menejcenných. Máme, mali by sme mať rovnaké práva... Nebolo tomu tak v minulosti, veci sa teraz trochu pohli, stále je to ale nepostačujúce. Či sme naozaj stále tak braní ? Iba a len kvôli práve už vyššie spomenutému ? Hľadí sa tak na nás . A to sa nazývame vyspelou spoločnosťou ? Idem po ulici a ľudia si začnú šepkať. Sú tak naivní, že si myslia, že to nezachytíme ? Po druhé : že sa nás takýto prístup nedotkne ? Je tu toho na reparát oveľa oveľa viac. Uvedomte si, prosím, že takýmto prístupom nám život v žiadnom prípade neuľahčujete.
Helena Michlíková
