reklama

Revolúcia, vôľa a iné ,,tragédie“ (1)

,,Oni nerozumejú, že je to tak blízko...“ v mojej mysli zvučali slová, ktoré som ukradla z rozhovoru, ktorí viedli dvaja Ukrajinci počas čakania na predstavenie Majdanské denníky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

No herci vystúpili na scénu a moje úvahy sa pretrhli. Mala som pocit, že to nie herci, ale samotní ,,revolucionári“ stoja pred nami.

Príbeh moderátorky

 ukrajinských správ TCH (v azbuke), ktorá v jednej chvíli pozorovala, čo sa deje na majdane cez obrazovku počítača a v druhej sekunde bola toho súčasťou. Stála pri zábradlí a snažila sa upokojiť, vedela, že niet cesty späť, vedela, že musí utekať. Snažila sa upokojiť, dýchať, čo najhlbšie a vtedy pochopila. Pochopila, čo prežívali jej starí rodičia či príbuzní v prvej alebo druhej svetovej vojne, pochopila strach z občianskych vojen a všetkých revolúcii sveta, všetko pochopila. Ona pochopila, čo je bolesť, vojna, smrť. Pochopila to, pretože bola súčasťou bolesti, vojny a smrti.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na scéne stála herečka a dokonale zahrala svoju rolu moderátorky TCH, ktorá jej prerozprávala svoj príbeh.

Príbehy a príbehy,

 čo lámu kosti, nútia pamätať si mená priateľov, ktorých si našla zblúdilá guľka a smrť im vzala dych. Veselý úškrn feťáka, ktorý okolo chrámu prejde desaťkrát, pretože to tak robia budhisti (a možno nie), no i napriek mútnemu pohľadu pocíti niečo vo svojom vnútri pri pohľade na svetlá a hudbu šíriacu sa z majdanu.

Húpací koník a zrkadlá

 len dve rekvizity nachádzajúce sa na scéne. Samozrejme, zrkadlá sú zrkadlá. Sú našimi vernými kópiami, no i napriek tomu niekedy v nich nedokážeme nájsť samých seba, len krivé odrazy niečoho, čím sme kedysi boli.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Húpací koník zobrazuje tých pre koho robíme všetko. Pre deti, ďalšie generácie. Fantastické vysvetlenie podala najstaršia členka divadla, ktorá svojou charizmou naplnila každý kút štúdia.

Ľudia zvyknú

 veci odsúdiť na biele alebo čierne, lenže takto to nefunguje. Herci poukázali na príbehy ľudí, ktorí neboli čistí ako ľalie, no boli to obyčajné osoby, také isté ako tvoja spolužiačka zo strednej alebo sused s veľkým pivným bruchom a malým psom na vodítku, obyčajní ľudia, ktorí vyšli protestovať za svoju identitu. A čo by si urobil ty?Ako by si konal ty v takýchto situáciach? Dokázal by si udrieť člena berkutu, pretože ťa ohrozuje? Predsa by to mohol byť ľahko tvoj bratranec z druhého kolena. Je ťažké odpovedať na tieto otázky? Tak prečo je pre mnohých také jednoduché súdiť peklo, ktorým si neprešli?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Revolúcia,

 ktorú prežili viaceré národy ich poznamenala. Čím sú udalosti čerstvejšie, tým je rana bolestivejšia. Krivda.

Na konci diskusie odznela veta: ,,Uvedomili sme si, kým sme.“ Ide tu o spolupatričnosť a národnú hrdosť, ktoré ako nevlastné sestry prišli spolu s krivdou a utrpením. Symbol vôľa ako ukrajinský znak nie je len symbolom, ale životom.

 Teplé večery, vzduch presýtený vôňami a lúky zafarbené na žlto. Ved to poznáte... a i napriek tomu občas jemný vetrík z východu šepce: ,,Ono je to tak veľmi blízko.“

Bogdana Micovčinová

Bogdana Micovčinová

Bloger 
  • Počet článkov:  26
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zvyknem neveriť hodinkám, pretože keď sa na ne pozriem, na sekundu zastanú a ja mám sekundový pocit, že sú pokazené. Potom zase fungujú.http://redslavesfromspace.blogspot.sk/ Zoznam autorových rubrík:  Šťastná sedmičkašťastie, len v našej duši rastNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu