Po prvom vypočutí, viacmenej náhodnom, vo mne zanechala táto pieseň... vlastne nezanechala žiadnu stopu. Ale nebudem hodnotiť. Skôr opisovať. A tak som si pustil Kristina - Life is a game - Official song of the 2011 IIHF World Championship Slovakia.
Fujara a rytmické bicie. Oči zatvorené, predstava štadiónu, z reproduktorov sa ozývajú dynamické rytmy bicích, obecenstvo ožíva. Roztlieskavačky podporujú atmosféru, celých nekonečných 30 sekúnd dunia bicie, do toho ľudový motív, štadión očakáva „spev" ktorého by sa chytil a spievali by všetci. Ej, ej... čosi sa deje. Bolí ju noha? Nie nie, ona spieva že život je hra... aha. No prečo uspávanka vo chvíli, keď sa priam žiada výkrik, niečo na plné hrdlo, čo si všetci spoločne „zarevú"? Zavriem oči, no dobre, časť štadiónu sa nenechá odbiť, a vyspevuje si - síce nie takým uspávacím štýlom, no pôvodný spev sa na to rozhodne nepodobá. Ten zvyšok si sadá späť, s nechápavým výrazom v tvári. Ale to je možno len moja škaredá fantázia. Ale roztlieskavačky sa snažia, to sa im uprieť nedá. Aj keď - kde je tá dynamika skladby? Spomínal som nekonečných úvodných 30 sekúnd? Ach, ja neznalý, ej ej, veru ďalších 30 sekúnd ubehlo... ubehlo? Nie, ďalších 30 sekúnd sa to celé tvári, že sa to rozbehne. Štadión už pomaly zabúda na to, že sa má baviť. Netvrdím, že skalní a pivom povzbudení povzbudzujúci sa nebudú zabávať aj na „spi dieťatko spiiiiiiiiii že, mamka varí slíííííííííííííííííííže", no kde je tá dynamika z úvodnej časti? Púšťam ďalej, už to snáď príde. Ej, ej... opäť ej ej. Bolo spomínané „Nech Bože dá"? V tejto chvíli by konštrukcia strechy mala mať problém udržať to celé pokope, no teraz som to celé pochopil! Áno, to bol ten správny zámer, štadión rýchlo postavený a predražený by predsa nemusel vydržať nápor tlaku z hlasiviek spievajúcich a kričiacich divákov, a tak sa tomu pripôsobila hymna. Toto bol určite úmysel, a preto je to tak propagované. Na štadióne má byť pokoj a kľud. Máme za sebou 2 minúty hymnickej piesne majstrovstiev sveta, a štadión sa zabáva vlastnou zábavou, Kristínu vnímajú ako podmaz, a zvyšok skladby sa už len zlieva do hudobného pozadia.
Hm, snažil som sa to brať objektívne, áno, medzinárodná hymna má byť v angličtine, slovenský hokejový výber bude mať svoju hymnu (mám strach pomyslieť, čo to asi bude), nemusí to byť gitarové metalové peklo, no nemalo by tam byť niečo dynamické, čo postaví zo sedačiek väčšinu divákov? Niečo, po čom budú hlasivky pár hodín uvažovať, či sa ešte vrátia? Pardon, na štadióne má byť pokoj a kľud kvôli statike.
V rádiách to budú hrať, veď čo sa hrá, je hit. Bude sa to hrať tam, kde len to bude možné, je to marketing. A na uliciach si budú spievať Ej ej... myslím že budú, lebo - čo iné im zostáva? V tej angličtine to bude poznať väčšina. A je to melódia, ktorá je v konečnom dôsledku chytľavá. Žiadne zázračné dielo, ale veď tu nejde o prekonanie Mozarta. Len mi v tom chýba tá dynamika. Je to môj názor, ten song nemusel byť zlý, myšlienka by sa dala použiť, no po prvých 30 sekundách by nemala zaspať. Mala to potiahnuť, rozvášniť, a ísť naplno. No ide tempom celej prípravy a podpory týchto majstrovstiev.
Zostáva len dúfať, že nakoniec z tých majstrovstiev budeme mať pekné zážitky. Life is a game.
