Možno si poviete: „Kto by sa už o tú starú káruzaujímal“, ale pre niektorých ľudí tobol veľký idol. Aj pre mňa. Síce nepozeral som a ani nemám zmapovanú celújej divadelnú, či filmovú tvorbu, ale čo to som už videl.
Bola môjmu srdcu blízka. Bola mojím idolom, ktorý žilnormálnym životom. Normálnym preto, lebo mnohé herečky a herci dnes žijúbúrlivým žitím. Ťažko si niekto nájde celoživotnú lásku. Pociťujem to aj jasám. Síce ešte nie som profesionálom, ale tí, ktorí sa so mnou zoznámia, takbuď ohrnú nosom a kašlú na mňa – berú ma ako „niekoho iného“ a pritomsom taký istý ako ostatný – som človek. Tak je to aj so ženami. Ešte som si nenašieltú pravú, s ktorou by to bolo iné. S ktorou by som vydržal ( aj ona so mnou) nejaký ten rôčik.Herecké vzťahy sú nanič. Buď je to iba o sexe, ale o peniazoch.
No, Vilma Jamnická bola symbolom zdravého rozumu, životnéhoštýlu a vôbec bola symbolom výbornej herečky, ktorá sa snažila hrať srdcoma nie pre peniaze.
Pred vyše päťdesiatimi rokmi sa rozviedla so svojou jedinouživotnou láskou , režisérom , pedagógom, a divadelníkom Jánom Jamnickým.
Vilma Jamnická svoju hereckú kariéru začala až ako 48 ročná. Jej prvotinou bola snímka Drevenádedina.
Ďalší jej herecký život , etapu svojej kariéry , uviedlahudobná komédia Ďuro – Truľo.
Pani Jamnická, ako sama hovorievala, prežila sedem režimov -"Každý úsek života má svoj začiatok, koniec a medzitým vrchol"... Hralavo veľa filmoch, či už drámach, komédiach, alebo v rozprávkach.
Mala doposiaľ výborný zdravotný stav, až dokým nenastalitento rok menšie problémy. Odviezli ju do nemocnice. Hovorila, že sa k nejtam správali ako k handre. Ako k nejakej starine, ktorá čoskorozomrie. Správali sa k nej ako k „nečloveku.“
Táto herečka by si zaslúžila pohreb ako každý veľký hereca hlavne ako človek.
Priznám sa, že ju obdivujem a aj závidím.
Mala život ktorý nepremrhala nad nejakými blbosťami.Vykonávala svoju prácu veľmi dobre a aj život mala dobre zariadený. Priznajmesi : škoda, že nemá potomkov...
Pred nedávnom si vyveštila, že sa dožije 105 rokov....Bohužiaľ, nedožila sa ich. No, aj tak nedožitých 102 rokov je veľmi veľa –úctihodný vek.
V tunajšom živote na Zemipodľa nej môžeme naprávať to, čo sme v predchádzajúcich zbabrali.
