Ach, škola je ešte ďaleko a k tomu sa rozpršalo ešte viac. Čert to ber ! Dáždnik sa mi prevrátil naruby, to kvôli tomu silnému vetru, a tak som sa trochu namočil. Hneď som si ho napravil, a čo čert nechcel, zas sa ešte viac rozpršalo. Rozmýšľam, že sa niekde schovám. Ale kde, preboha ! Veď idem cez uličky, v ktorých nie je žiadne " útočisko pre dažďom ."
Už aby som bol v škole ! V mp3 prehrávači mi hraje krásna pomalá pesnička (I.M.T. SMILE - Mám krásny sen). Keď ju počúvam, tak si predstavujem rôzne romantické príbehy. Zrazu, pár metrov odo mňa, na križovatke, sa objavíš Ty. Pozerám, či neblúznim. Nie, neblúznim ! Máš na hlave kapucňu a mokneš ako myška. Utekáš, lež zrazu sa otočíš a zastavíš. Mávaš mi. Čakáš. Pridám do kroku, aby som ti ponúkol svoje " krídla ." Neodmietaš.
Kráčame ku škole. Rozprávame sa, teda skôr rozprávaš viac ty ,ako ja. Aj by som niečo povedal len ešte som z toho tak trochu vykoľajený.
Pozerám na teba ako zmyslov zbavený. Ano, viem je to choré, ale všímam si kvapky dažďa, ktoré sa z dáždnika zakotúľajú na tvoju tvár. Tak rád by som bol tou kvapôčkou, ktorá ti hľadí tváričku, pomaly a nežne. Zrazu sa ku mne pritúliš. Je to neopakovateľný pocit....
Už sme v škole. Každý kráčame do svojej triedy. Cestou rozmýšľam, že Ty, Ja, dážď a ešte k tomu aj dáždnik - romantika ako vyšitá. Sám tomu nemôžem uveriť.
O takýchto veciach sa dá písať veľmi veľa básní, úvah, kníh...
Ale prežiť to . . . to je iná šálka kávy.
