Raz mi niekto povedal: "Na čo sa sťažuješ? Veď ty máš život ako rozprávku."
Nie je to tak. Možno to tak vyzerá - darí sa mi..áno.. To nepopieram, ale veľa ľudí nevidí do môjho vnútra. Nevedia, čo sa tam deje a ani z čoho to vzniká. Ani nechcem, aby o tom vedeli.
Častokrát sa pozastavujem nad vecami, ktoré sú pre ostatných "ničím." Pre nich to nespôsobuje stav "rozmýšľania, zamyslenia sa nad sebou, nad nimi."
Niekedy sa aj sám sebe čudujem, pretože si uvedomím, že určité veci za to fakt nestoja. A predsa nad nimi rozmýšľam..
*******
Medziľudské vzťahy sú niekedy pre mňa tvrdým orieškom. Nikdy však nepochopím správanie ľudí. A ani seba. To je ten problém. Môžem povedať, že niekedy mám pocit, keď sa zoznámim s novým človekom, že ho poznám. Horšie však ak je to žena. Je mi sympatická, milá, zábavná. Potom ju začnem mať rád viac a viac, neskôr sa do nej zaľúbim.. A to je ten kameň úrazu! Nakoniec ma sklame, keď to najmenej čakám alebo keď si myslím, že je nemožné, aby ma ona sklamala.
*******
V poslednej dobe sa mi trhá niť priateľstva s viacerými ľuďmi. Nepochopené stavy, nezdvíhanie telefonátov, žiaden pozdrav, ba ani úsmev. Cítim sa ako na púšti. Zahalený kusom látky, v šesťdesiat stupňových horúčavách, s nádejou, že nájdem oázu.
Nakoniec nezískam nič nové, ba práve naopak - stratím.
*******
Už párkrát som chcel skončiť so všetkým a začať od začiatku. Každý z nás to už určite chcel. Niektorým sa to podarilo, iným nie. Zápasia s tým dodnes. No, zaujímavé je to, že toto je iba hŕstka ľudí, ktorí chcú naozaj ŽIŤ. Ostatných to netrápi, nemajú záujem a ani „čas“ rozmýšľať nad takýmito, podľa nich „banalitami.“
Moja ďalšia etapa života skončila. Som postavený pred tvár ozajstného života. S touto etapou zatváram dvere všetkým veciam (ľuďom ) čo boli v nej obsiahnuté. Nechávam si iba vzácne diamanty z tejto štvorročnej zbierky. Otvárajú sa mi nové možnosti, nové známosti, nový život.
Začína sa nová životná etapa . . .
znova a od začiatku . . .
