Nechaj ma byť, nechaj ma žiť.
Žil som celým srdcom tebou,
Ty si nepochopila ako nehou,
Som sa ti privrával, som sati núkal,
Keď som zaspával, keď somočkom na teba žmurkal.
Tie časy sú už neodmysliteľnepreč,
Ani jeden z nás sinespomenie aké to bolo krásne,
Čo sme všetko spolu mohlidokázať.
Teraz sa už vieme na seba ibahnevať a podrážať kolená,
Na druhého nepozerať, čo tov ňom zanechá.
Každý z nás sa stará leno seba,
Pozdrav je už bez mena,
Bolo nám to treba?